18. júl 2007 o 15:35
V devätnástom storočí mali kríže bohatšiu výzdobu
Aby kríž vydržal čo najdlhšie, musia ho napustiť olejom. Ideálne by bolo ponoriť drevo do oleja na dva roky. Potom by vraj vydržalo aj päťsto rokov. Tak to aspoň tvrdia majstri rezbári.
(ms) Externý prispievateľ
Štefan Ľupták a Ján Môťovský sú v Podpoľaní známi svojimi vyrezávanými krížmi. Jeden z najväčších dokončili iba prednedávnom a v súčasnosti ho napúšťajú olejom. Obaja majstri dláta sú tiež autormi najväčšieho črpáka. Kríž, ktorý predstavili na tohtoročných folklórnych slávnostiach v Detve, urobili pre Černovú. V októbri bude totiž 100 rokov od známej tragédie v Černovej. „Robili sme ho tri a pol mesiaca, ba možno o niečo dlhšie,“ povedal nám Štefan Ľupták z Korytárok. Kríž pre Černovú je z dubového dreva, napokon, všetky kríže, ktoré sa umiestňujú vonku, sú vraj z duba. Alebo z agáta. Kríže do kostolov môžu byť aj z iného dreva. Aby drevo vonku vydržalo všetky nepriaznivé vplyvy počasia, napúšťajú ho olejom. „Najlepší je transformátorový olej, ten sa výborne vpije do dreva,“ vysvetlil nám majster Ľupták. Pre napúšťanie olejom platí jednoduchá rovnica: čím dlhšie, tým lepšie. Ideálne by vraj bolo celý kríž ponoriť do oleja aj na dva roky. Potom by údajne vydržal aj päťsto rokov.
Črpák, ktorý je vraj najväčším črpákom na svete, bol niekoľko mesiacov umiestnený vo vestibule detvianskeho hotela. Teraz je na dvore Podpolianskeho múzea v Detve. „Už bude tu, pod touto strieškou,“ dodal Š. Ľupták, ktorého sme stretli pri múzeu. Detvianska umelecká kolónia chystá výstavu na Bratislavskom hrade a okrem iných umelcov z Podpoľania predstavia svoju tvorbu aj rezbári. Na výstave teda nebude chýbať ani črpák, ďalší vyrezávaný kríž a ani drevená reťaz úctyhodných rozmerov, ktorej autorom je práve Š. Ľupták. Za mimoriadne vzácny považuje rezbár kríž, ktorý sa už na prvý pohľad odlišuje od tradičných vyrezávaných krížov v Podpoľaní. Urobil ho podľa starého kríža, ktorý stál kedysi nad Hriňovou, v časti Štoliansko. „Majster, ktorý ho robil, použil síce aj detvianske prvky, no zároveň ho inšpirovalo Taliansko. Zrejme sa učil pri nejakých majstroch,“ dodal Ľupták. Kto to bol? Kedy presne kríž na Štoliansku postavili? To vraj nikto nevie. A pamätníkov tiež niet. „Keď kríž pred rokmi vymenili, jeden deväťdesiatpäťročný obyvateľ sa vyjadril, že na to, kto postavil kríž, si nepamätá a dokonca to vraj nevedel ani jeho otec,“ vysvetlil majster Ľupták. Kríž, ktorý vyrezal, je kópiou starého kríža, aj keď niektoré svoje prvky doplnil Štefan Ľupták. Inšpiráciu získava z rôznych zdrojov – ďalší z krížov, ktorý mohli obdivovať návštevníci na dvore múzea v Detve, urobil napríklad podľa nákresu, ktorý bol uverejnený v známej monografii Detva od K. A. Medveckého. Kríže z 19. storočia mali vraj bohatšiu výzdobu ako kríže vyrezávané neskôr. „Zrejme mali majstri viac roboty so svojimi poliami a nemali toľko voľného času na to, aby sa venovali krížom. Pole bolo dôležitejšie,“ dodal Ľupták.