Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Zvolenskú priehradu pozná Jozef Gergeľ ako vlastnú dlaň. „Narodil som sa v Môťovej. Pamätám si, že tamto bolo ihrisko, tam zase studňa a tamto Šípkov sad...“ ukazuje po okolí vodnej nádrže. Hoci hladina vody je v súčasnej dobe nízka, pre rybárov sa okrem stanovišťa, ktoré predtým mávali na trávnatom brehu a teraz ho vymenili za bahenné dno, nič nezmenilo. Vo štvrtok minulý týždeň viacerí z nich dokonca odchádzali z rybačky s peknými kúskami. „Dnes už mám 48 centimetrového kapra,“ vyťahuje Jozef Gergeľ svoj úlovok z vody, aby sa ním pochválil. „Aj ostatní rybári dnes ulovili pekné ryby, a tak niektorí už dokonca odišli domov predpoludním,“ dodáva. Príčina takého úspešného dňa je podľa neho prostá. „Od štrnástich rokov čítam odborné časopisy o rybárstve a poľovníctve. Tam som sa dozvedel, že ryby treba prikrmovať, hájiť a potom chytať. Preto každý deň nahádžem do vody množstvo krmiva. Najskôr rybky nakŕmim a na druhý deň ich prídem loviť.“ Nie každá však skončí na pekáči. Pán Jozef tie „menšie“ hádže späť do vody. A keď je pekný teplý deň, vraj sa do nej rád zmočí aj on. „V minulosti bola voda v priehrade špinavá. Pri kúpaní som veru aj nachytal kožnú chorobu rovno na prirodzenie. Doktorka mi vtedy povedala, aby som sa tu nekúpal. V posledných rokoch je však voda čistejšia, a tak sa občas idem okúpať na pláž,“ hovorí vášnivý rybár. Rybačka je pre neho nielen záľubou a zmysluplným využitím voľného času, ktorý si užíva na dôchodku, ale aj akousi liečebnou kúrou. „Mám choré srdiečko, a pri priehrade si ho liečim. Pokoj na rybačke mi na srdiečko robí dobre,“ konštatuje Jozef Gergeľ.