Písmo:A^-|A⁺00

Pacienti tvrdia, „vďaka aj za ne“.
„Klimatizáciu máme iba v operačných sálach, je však zastaralá. Plánujeme ju v krátkom čase vymeniť, lebo je poruchová a náklady na opravy sú veľké,“ konštatoval primár oddelenia Emil Šramko. Podľa jeho slov počet operácií z dôvodu nadmerných horúčav preto nemusia obmedzovať. „V lete, zvlášť na chirurgii, nebadáme pokles pacientov. Práve naopak. Pribúda úrazov, napríklad aj zlomenín krčkov, ktorých je viac ako v zime. Chýbajú nám však sestry, ktorých máme minimum a keďže je dovolenkové obdobie, je ich ešte menej. Prevádzka oddelenia však funguje naplno,“ hodnotí súčasnú situáciu. Aj lekári sú ľudia a vysoké teploty im napriek klimatizovaným operačným priestorom sťažujú prácu. „Ak robíme dlhú, náročnú operáciu, ktorá trvá 4 –5 hodín, je to pre lekárov náročné,“ konštatuje Šramko.
Horšie sú na tom pacienti, ktorí ležia v neklimatizovaných izbách. Na všetkých majú pootvárané dvere, čo aspoň sčasti zabezpečí pohyb vzduchu. Napriek tomu, že sú pripútaní na lôžko, potia sa. „Ležiaci pacienti majú zabezpečený pitný režim, dodávame im tekutiny aj formou infúzií, hlavne tým, ktorí nemôžu požívať potravu ústami. Všetkých sme poučili o pitnom režime v tomto horúcom období,“ dodáva primár.
Ján Hraško leží na chirurgii po operácii žalúdočných vredov. „Je to tu na nevydržanie. Poobede od 19,00 do 22,00 je tak dusno, že sa nedá dýchať. Zišla by sa klimatizácia, lebo keď aj otvoríme okná, zvonku ide do izby dusný a horúci vzduch,“ opísal realitu posledných dní. Na druhej posteli leží s rovnakou diagnózou Vladimír Poliak, ktorému najviac vadí, že pacienti nemajú k dispozícii chladničku. Keďže v rámci pitného režimu majú k dispozícii čaj a nápoje, ktoré im donesú príbuzní, smädom netrpia. „Kým nám vodu donesú, je teplá a nedá sa piť. Lekári nám na našu diagnózu odporúčajú piť studenú vodu, ale kde ju vziať?“ kladie otázku pán Vladimír. A tak si nápoje chladia aspoň v studenej vode napustenej v umývadle.