Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Slováci dosiahli v Portugalsku tretím miestom historický úspech. Zvolenčan Pavel Bartík v podobný výsledok veril už pred začiatkom Euroligy. „Vedel som, že o postup sa najviac pobijeme my s Tureckom. Nakoniec, spoločne sme boli považovaní za najväčších favoritov skupiny,“ potvrdil. Paradoxne, Slovákom k postupu pomohli samotní Turci. „Už - už to vyzeralo tak, že o postupujúcom budú rozhodovať rozdiely setov. Našťastie, náš súper nečakane zaváhal v Lotyšsku,“ poznamenala opora reprezentácie. Slovenskí volejbalisti tak splnili a dokonca aj prekročili jeden z cieľov tejto sezóny. Podľa Bartíka mohli dosiahnuť ešte viac. „Mali sme aj na finále. Postihlo nás však niekoľko zranení a v zápase s Portugalskom sme mali smolu,“ zamyslel sa Pavel, ktorý celé Final Four, práve pre zranenie, sledoval len v televízii. „To ma mrzí najviac, pretože som si poctivo odskákal dva mesiace. Keď malo prísť k vyvrcholeniu môjho snaženia, nešťastne som sa zranil. Hrozné, cítil som sa pod psa,“ prezradil vyše dvojmetrový dlháň, ktorého do Portugalska volali aj napriek zraneniu. „Aj keď ma tréneri lámali, nakoniec som sa rozhodol necestovať. Mal som bolesti a nedalo sa mi ani trénovať. A byť na striedačke alebo na tribúne, to by som určite nevydržal,“ dodal Bartík. Uniknuté finále ho mrzí o to viac, že jeho forma gradovala hlavne v záverečných skupinových stretnutiach. Na palubovke sa cítil veľmi dobre. Obdobne to klapalo kolektívu. „S jedlom nám rástla chuť. Našou veľkou zbraňou bola výborná partia. Prejavilo sa to hlavne v ťažkých tajbrekoch, v ktorých sme, až na jeden, mali zakaždým navrch. Každý z nás mal dobrú formu a bol silný aj mentálne. Už sme neboli ‚fackovacími‘ panákmi z minulej sezóny,“ zauvažoval bývalý hráč Zvolena a Púchova. Na Slovensko sa už inak pozerá celá volejbalová Európa. „Vie sa o nás, a to je dobre. Hrávame v špičkových kluboch, dosahujeme výborné výsledky. Volejbalová verejnosť veľmi dobre zaregistrovala, že európsku volejbalovú ligu vyhrali aj Slováci Diviš s Hupkom.“

Vrcholom sezóny ruské ME
Pre zranenie Bartík laboruje ešte aj dnes. Neposlúcha ho členok. „Dva týždne pred Final Four ma prestal poslúchať,“ objasňuje. „Problémy som mal už počas zápasov s Lotyšskom, no na bubon som s tým ešte nešiel. Neskôr však bolesti začali byť neúnosné a nedalo sa mi ani hrať. Ide o únavové zranenie, akýsi zápal, ktorého liečba si vyžiadala absolútny pokoj.“ Zvolenský odchovanec sa však chce dať čím skôr dokopy. V septembri totiž náš mužský volejbal čaká absolútny vrchol sezóny. Slováci budú štartovať na ME v Rusku. „Vrchol si, navyše, odbije aj naša generácia, ktorá sa volejbalovo tvarovala štyri roky. Podobnej šance sa už nemusíme dočkať,“ skonštatoval Bartík. „Opäť budeme mať šancu ukázať, že náš volejbal sa vydal správnou cestou. Dokonca sa môžeme odraziť ešte ďalej. Na základe úspešného umiestenia na európskom šampionáte sa totiž môžeme pokúsiť o olympijskú miestenku.“ Slovensko, aj na základe posledného ťaženia v Eurolige, si bude veriť aj v Rusku. „Súperov poznáme, a tak vieme, čo môžeme od nich očakávať a ak vytvoríme opäť aj skvelú partiu, strach z majstrovstiev mať nemusíme.“ Pavel Bartík, keď mu to členok dovolí, by sa na podujatie mal pripravovať doma na Slovensku. Napriek tomu, že začiatkom augusta štartuje prípravu na novú sezónu aj jeho Toulouse. „Ako reprezentanti máme od klubov určité výnimky. Naši zamestnávatelia sa s tým musia zmieriť. Oslabení počas ligových súťaží sa však obávať nemusia, pretože tie sa začínajú až po majstrovstvách,“ dodal Bartík, ktorý verí, že Rusko mu tentoraz neujde. „V prvom rade dúfam, že budem v poriadku zdravotne. O ostatné, vrátane formy, sa už postarám.“