O dážďovníkovi tmavom sa hovorí, že je to vtáčí letec bez medzipristátia, pretože prvé tri roky života trávi v povetrí bez toho, aby zosadol. Je len o málo väčší ako lastovička. Z teplých krajín sa k nám vracia ako posledný v polovici mája a ako prvý odlieta, a to už začiatkom augusta. Dážďovníky zabarikádované vo vetracích otvoroch panelákov však už nepoletia nikam. „Áno, vieme o tomto probléme, ľudia nám volajú každý deň,“ povedal nám ornitológ Anton Krištín. „Robí sa to na celom Slovensku, nielen vo Zvolene, no my so stavebnými firmami, ktoré zatepľujú bytovky, nič nezmôžeme.“ Ľudia si podľa neho neuvedomujú, že ich zabarikádovaním idú proti sebe. Dážďovníky aj netopiere sú prísne chránené druhy, požierajúce malý hmyz, ktorý ľuďom znepríjemňuje život. Keď ubudne dážďovníkov a netopierov, zvýši sa počet nepríjemného hmyzu. V jednom otvore pritom žije rodina piatich – siedmich dážďovníkov, netopierov sú celé kŕdle. „Keďže z otvorov nemôžu uniknúť, zahynú a začnú sa rozkladať. Ľudia sa potom sťažujú na zvláštny hnilobný zápach,“ upozorňuje ornitológ. Podľa neho môžu stavebné firmy s upchávaním podstrešných otvorov počkať do jesene. „Na to nepotrebujú znova stavať konštrukciu, sieťku na otvory môžu nasadiť aj zo strechy,“ mieni. Keby stavbári s upchávaním počkali do septembra a otvory by zakrývali večer po devätnástej – dvadsiatej hodine, keď sú vtáky z hniezda vyletené, zachránili by milióny vtáčích životov, hodnota ktorých sa pohybuje už v miliónoch korún.
Autor: moj
