„Jedno pravdepodobne cez zimu uhynulo a na jar sa objavili iba dve,“ povedal nám samostatný vedecko-výskumný pracovník Národného lesníckeho centra vo Zvolene Slavomír Finďo. Ľudia zapríčinili, že medvieďatá osireli. Ostali bez matky a zháňanie potravy bolo pre ne nesmierne ťažké. Práve hľadanie potravy ich priviedlo k ľudským obydliam. Pri Turčianskych Kľačanoch a Lipovci, ktoré patria do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra, ich videli prvý raz po zime 15. mája. Keďže sa tam zdržiavali dlhší čas, ľudia sa začali obávať. Starostovia preto vyzvali pracovníkov národného parku, aby urobili nápravu. Medvede chodili do dediny, no nikdy nikomu neublížili. Urobili jednorazovú škodu na včelách, ľudia ich videli, ako sa hrali s domácimi zvieratami.
Dostala obojok s vysielačkou
Na Slovensku sa terénny výskum veľkých šeliem nerobí a preto chceli odborníci využiť príležitosť, ktorá sa im núkala. Ročným, štyridsaťkilovým medvediciam dali možnosť návratu do prírody. Riešenie malo tri kroky. Prvým bolo odstrašovanie – na medvede strieľali gumenými projektilmi, aby ich od dedín odohnali. Druhým krokom bolo ich premiestnenie do inej lokality v národnom parku, ďaleko od ľudí a ich ďalšie sledovanie. V prípade opätovného návratu k ľudským obydliam sa odsúhlasil tretí krok, odlovenie medvedíc. Keďže odstrašovanie nepomohlo, pristúpilo sa k premiestneniu. Prvá akcia, kedy zvieratá chceli uspať narkotizujúcou strelou, nevyšla. Podarilo sa ich chytiť do klietky až neskôr 28. júna. Najprv jedno – Lily, ako nazvali mladú medvedicu. „Medvieďa sme uspali, dali sme mu obojok, ušnú značku, zobrali sme mu vzorku krvi na DNA,“ povedal S. Finďo. Kým pracovali okolo Lily, objavila sa jej sestra a obchádzala okolo. Dali jej meno Liza, no chytiť sa nedala. A tak Lily odviezli podľa plánu o tridsať kilometrov ďalej do národného parku. Kým sa vrátili, ďalším pracovníkom parku sa podarilo Lizu chytiť. Aj tú zmerali a označili ušnou značkou, iba obojok jej už nedali. Lizu previezli k sestre, ktorá stále ležala omámená na mieste, kde ju vyložili. Jednu sadu telemetrie – na zameriavanie polohy zvierat - dostali pracovníci národného parku, ďalšiu si nechal Slavomír Finďo. Akoby tušil, že začne medvedie putovanie.
Lily na potulkách
Čo sa stalo s Lizou nevedno, Lily sa však presunula zo záveru Bystričianskej doliny pod Rozsutcom k obci Kraľovany, prešla rieku Oravu a niekde pri Ľubochni prekročila i rieku Váh, frekventovanú cestu a železnicu. Pracovníci národného parku ju stále sledovali. V Ľubochni ju ľudia videli na moste ešte 7. júla a potom sa na čas stratila. „Pokúšali sme sa ju nájsť, no nedarilo sa nám to. Boli sme už bezradní,“ povedal S. Finďo. Prešlo pár dní a stále nič. Až 14. júla videli mladého medveďa pri Slovenskej Ľupči v lokalite Pohorelá, kde sa vraj staval na zadné pred traktorom. Nasledujúci deň, 15. júla, sa objavila Lily pri rómskej osade v Slovenskej Ľupči. Bol z toho dosť veľký poplach, ale k večeru medvedica odišla sama od osady a v noci sa pásla v lese. „Na druhý deň ju našli pri Šalkovej, tristo metrov od družstva, kde ležala pri obilí. Do noci som pri nej čakal. Na ďalší deň už bola medzi obcami Horná Mičiná a Môlča. Opäť som pri nej čakal až do noci, s nádejou, že sa konečne vyberie do divočiny na Poľane,“ dodal S. Finďo. Ďalší deň 18. júla mu volali ľudia zo Štátnej ochrany prírody, že sa označená medvedica objavila vo Vlkanovej, kde zabila dve sliepky. „Bol tam hrozný frmol, veľa ľudí, televízia... Ja som ju našiel za záhradami, kde práve žrala jednu sliepku,“ vysvetlil S. Finďo. Navrhol premiestnenie a spolu s veterinárom medvedicu uspali. Potom ju previezli do oblasti Poľany, do Martinovej doliny. Nasledujúce tri dni sa z dosahu stratila.
Medvedica stála pred kravou
Divočina medvedicu zrejme neteší. V nedeľu 22. júla pri návrate z terénu Slavomír Finďo zachytil signál Lily pri obci Klokoč. Ležala v jarku a odpočívala asi 200 m od rodinného domu. V blízkosti boli i hospodárske zvieratá. Večer za potravou odišla do lesa v lokalite Chvojno. Ráno 23. júla bola opäť na rovnakom mieste, ako deň predtým, ale k večeru si vymyslela novú hru a útočila na dospelú kravu uviazanú na reťazi, ktorá sa urputne bránila proti medveďovi. Akoby sa s ňou hrala, pre čo nemala krava veľké pochopenie. Medvedica ju i trochu zranila. Spolu s miestnymi ľuďmi medvedicu odohnali a nasledujúci deň sa signál opäť stratil. Je to koniec príbehu? Zrejme nie. „Uvedomujem si, že je to šelma a tým, ako rastie, môže byť nebezpečná i pre ľudí,“ dodal na záver S. Finďo. Lily budú musieť odstrániť. Rozhodnutie o jej odstrele už kedysi ministerstvá vydali, ibaže je platné pre územie Malej Fatry. A Lily svojim putovaním úplne odhalila nedostatky v legislatíve a nepružnosť nášho systému. „Keď tu máme problémového medveďa, mal by to mať na starosti profesionálny štátny zamestnanec, ktorý by ho vyhľadal a odstránil. Takto sa to necháva na poľovníkov, často amatérov, ktorí s medveďom nemajú skúsenosti, respektíve chcú na ňom zarobiť, čo je v takomto prípade úplne nevhodné riešenie “ dodal Finďo. Lily je zatiaľ v bezpečí, pravdaže, ak sa nevráti do Malej Fatry. A pri svojej rýchlosti putovania sa odstrelu bude zrejme dlho vyhýbať. Veď kým niekto vybaví povolenie, medvedica prejde do iného regiónu.
Prečo sa medvedica vydala na svoju cestu?
Teritoriálny samec má svoje územie, ktoré si chráni pred inými medveďmi. Cudzie mláďatá spravidla zabíja. Tento biologický jav sa volá infanticída a je bežný nielen pri medveďoch, ale aj pri levoch a opiciach. „Medvieďatá, ktoré stretnú takéhoto samca alebo zacítia jeho pach, majú panický strach, preto sa mu všemožne snažia vyhnúť“ vysvetlil Slavomír Finďo medvedie putovanie. Medvedica jednoducho hľadá voľné územie. Je tiež možné, že sa chce vrátiť naspäť do svojho domovského územia – zatiaľ však neúspešne.
Slovenská hanba
Pri vstupe do EÚ mali všetky štáty vypracovať akčné plány veľkých šeliem. Za každú šelmu samostatne – za vlka, rysa, medveďa... „Ide o plán, na ktorom sa experti príslušného štátu dohodnú, ako konkrétnu populáciu budú obhospodarovať a chrániť. Slovensko zatiaľ tento materiál pre medveďa, vlka a rysa nemá. Na hanbu. Tu sa všetci len hádajú, či sa napríklad medveď bude alebo nebude strieľať, ale že by si sadli... Bola už vytvorená komisia, no sám som z nej odišiel, pretože bola neplodná,“ povedal nám samostatný vedecko-výskumný pracovník Národného lesníckeho centra vo Zvolene Slavomír Finďo. Dodnes akčný plán neexistuje. Majú ho už takmer všetci, aj Rumuni či Chorváti. Majú ho dokonca aj v susednom Rakúsku, kde je celkove asi dvadsaťdva medveďov a Nemci, ktorí v súčasnosti nemajú žiadne medvede. U nás je možno šesťsto až sedemsto medveďov! Ako sa o medvede starať, ako a kde ich loviť či naopak neloviť? Všetky aspekty života medveďa by v tom pláne mali byť zahrnuté. A či ide o ochranárov, poľovníkov alebo vedcov, všetci by mali tento plán rešpektovať. „Chcelo by to veľký štátny projekt, ktorý by sa medveďovi, ako symbolu tejto krajiny, venoval. Slovensko patrí, čo sa týka výskytu medveďa, medzi veľmoci. Zatiaľ sa len hádame o to, kto, kedy a kde bude strieľať. Aj strieľať však treba vedieť. Keď strelíte veľkého teritoriálneho samca, tak doslova rozvrátite život medveďov. Mladé samce sa začnú páriť so samicami. Nastane rozvrat populácie na dva - tri roky,“ dodal S. Finďo. Aj otázka problémových medveďov je nedoriešená. Nevieme čo robiť s osirelými medvieďatami alebo synatropnými medveďmi odchytenými z prírody. Realizácia odstrelu problémového medveďa je nepružná. Odchytené problémové jedince umiestnime do zoologickej záhrady, kde zvyšok života prežijú v nevyhovujúcich podmienkach, často hraničiacich s týraním zvierat. Nehovoriac o tom, že v celej Európe sú zoologické záhrady plné medveďov a ďalšie jedince odchytené v prírode už nieto kde umiestniť.
