„Všetko vyrezáva môj manžel, ja to len obrusujem,“ povedala skromne Janka Valúchová. Sedela na malej stoličke a zabávala sa obrusovaním vyrezávanej nádoby. Tú urobil jej manžel Slavomír Albert. Prišli z Handlovej a my sme ich stretli na jarmoku tradičných remesiel v Detve. Prišli aj s bohatou ponukou drevených výrobkov. Aby ich predali? „Ani nie tak na predaj, skôr si chceme urobiť reklamu,“ pousmial sa pán Slavomír a dodal: „Ukázať ľuďom, ako sa to robilo v minulosti. To nie je o tom, prísť na jarmok, predať všetko a zarobiť si ako Vietnamec. Pravdaže, keď sa to niekomu páči, tak mu to predáme, no vyžiť sa z toho nedá.“ Na jarmoky chodí nielen s manželkou, ale aj s deťmi. Do Detvy však prišli bez detí. „Boli s nami na Východnej,“ vysvetlil Slavomír Albert. Deťom asi jeden folklórny festival stačil a jarmokov už mali vyše hlavy. „My sme toho mali vyše hlavy,“ spresnil s úsmevom rezbár. Veď deti museli na jarmoku neustále strážiť.
Jednu reťaz robí mesiac
Čo je na vyrezávaní najťažšie? Ktorý výrobok sa rodí s najväčšími problémami? „Neviem vám povedať, čo je najťažšie. Keď to robíte s radosťou, tak vám ťažké nepripadá nič. Niekto hovorí, že najťažšie je vyrezávanie drevenej reťaze, no pre mňa ani to nie je ťažká robota,“ dodal rezbár a ďalej pracoval práve na drvenej reťazi. Je z lipového dreva, má okolo štyroch metrov. Musí byť z jedného kusa dreva. Pán Slavomír ich vyrezal už pätnásť. Vyrezávanie jednej trvá asi mesiac, takže len pri reťaziach strávil viac ako rok. To, čo investuje do práce, sa mu nikdy úplne nevráti. „Počul som, že jeden dedko predával podobnú reťaz za pätnásťtisíc. Mne sa to podarilo predať za štyri a pol,“ dodal.
Chcel kúpiť drevenú sošku
Ako vyrezávať z dreva, mu ukázali dvaja majstri. „Pán Mázik a Jožko Lenhart, ktorý robil všetky rekvizity ešte na prvého Jánošíka,“ vrátil sa do minulosti S. Albert. Išiel do Anglicka a od prvého majstra kupoval drevenú sošku. Veľa za ňu chcel a preto mu povedal: „Dobre, zaplatím koľko chcete, no ukážete mi, ako ste ju robili.“ Po troch návštevách u majstra ho práca s drevom úplne opantala. Začal vyrezávať, začal chodiť po jarmokoch... Všetky výrobky, ktoré teraz robí, vraj vymysleli ľudia a on ich vyrezával na ich požiadanie. „Začal som robiť biele črpáky. Chcel som iba ukázať, že viem niečo vystrúhať,“ spomenul S. Albert a doplnil: „Ľudia sa ma začali pýtať, či nemám aj údené. A tak som začal robiť údené. Potom chceli ďalšie a ďalšie.“ Strúhaniu z dreva sa venuje sedem rokov, každým rokom svoj sortiment o niečo doplní. Tak, ako ľudia chcú. Napokon, každý výrobok je určený ľuďom, či už pre potešenie oka alebo na praktické využívanie.
Autor: (ms)
