15. aug 2007 o 17:56
Číňanom robí problém slovenské „r“ a „l“
Dôvody, prečo sa cudzinci chcú učiť po slovensky, nemusia vždy byť len profesionálne.
Dôkazom je aj najstarší účastník trojtýždňovej letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS), 59-ročný Collin Gardner. „Mám manželku z Brezna a hoci žijeme v Paríži, na dôchodok by sme sa chceli presťahovať na Slovensko,“ povedal profesor Gardner. Zároveň dodal, že najväčším orieškom je preňho časovanie slovies a skloňovanie. „Viem pár slovíčok, tu sa chcem naučiť gramatiku. Manželka ma skúšala učiť, ale napokon to vzdala. Najhoršími žiakmi sú zrejme učitelia,“ so smiechom konštatoval Gardner.
Brány letnej školy pre takmer 140 cudzincov z 28 krajín sveta sa otvorili 7. augusta vstupnými testami. Podľa Evy Vojtechovej, tajomníčky SAS, sa už na kurz nehlásia len študenti slovakistiky alebo potomkovia zahraničných Slovákov. „V kurze máme aj lektorov cudzích jazykov a prekladateľov - tlmočníkov zo štruktúr Európskej únie,“ uviedla. Zároveň dodala, že zatiaľ čo Číňania nedokážu rozlíšiť v slovenčine „r“ a „l“, Španieli zas „č, š, ž“, Poliakom robí problém „e“ a „ie“. Jednoznačne však určiť, komu robí slovenčina najväčšie problémy, sa nedá.
„Slovenčina sa krásne počúva, ale keď nejaké slovíčko vyslovím ja, znie to čudne,“ vyznala sa z prvých dojmov Rasha Kotrash zo Sýrie. Motívom, prečo sa táto študentka ekonómie chce zahryznúť do slovenského jazyka, sú jej rodičia. „Môj ocko študoval v Prahe a mama v Nitre, rozprávajú sa často doma po slovensky a ja im chcem rozumieť... No a do Nitry sa oženil aj môj ujo, tak tu mám aj bratrancov a sesternice,“ doplnila Rasha.
Zaujímavosťou školy sú japonskí študenti profesora Akihira Išikawu, ktorý na tokijskej univerzite vyučuje slovenčinu. „Profesor Išikawa je predsedom Slovensko-japonskej spoločnosti, sám preložil slovenské ľudové piesne do japončiny a zrejme dokáže svojich študentov tak navnadiť, že sem prídu celí netrpezliví,“ dodala s úsmevom Vojtechová.
