22. aug 2007 o 16:54
Vyriešenie sporov trvá aj dva roky
Prípad Marca Mesiera nie je v práci odboru sociálnych vecí a rodiny zvolenského úradu práce ojedinelý. Ako nám prezradila riaditeľka Jaroslava Kopřivová, unikátom je iba spôsob, ako sa chlapec snažil situáciu vyriešiť.
J. SCHVARZBACHEROVÁ Externý prispievateľ
„Prípady detí, ktoré majú jedného rodiča v zahraničí, tvoria asi desať percent našej agendy. V dnešnej dobe je už bežné, že riešime viac takých prípadov, keď sa rodičia, žijúci v rozdielnych štátoch, sporia o platenie výživného, zverenie detí do opatery, alebo aj o vyplácanie rodičovských príspevkov a rodinných prídavkov z iného štátu,“ hovorí. Všetky konania, ktoré sa týkajú týchto sporov, sú zdĺhavé a komplikované. Ak by aj všetky úrady a súdy striktne dodržali stanovené lehoty, i tak sa konanie pretiahne minimálne na pol roka. „Súd musí požiadať o vypočutie jedného z rodičov, ktorý žije v zahraničí. Žiadosť a príslušnú dokumentáciu musí dať preložiť tlmočníkovi a preklad poslať súdu v zahraničí. Súd potrebuje čas na vypočutie rodiča a spätné zaslanie záznamu. Potom opäť musí všetky doklady tlmočník preložiť do slovenského jazyka,“ vysvetľuje riaditeľka odboru obvyklý postup. Skrátenie v podobných konaniach sa dosiahlo našim vstupom do Európskej únie. Slovenské súdy už môžu priamo komunikovať so súdmi v zahraničí a nemusia kontaktovať ministerstvo zahraničných vecí. Napriek tomu je bežné, že takéto konania trvajú rok, aj dva. „V súčasnosti riešime prípad, keď sa rodičia rozviedli a dohodli sa, že jedno dieťa bude žiť s matkou a druhé s otcom,“ vysvetľuje na konkrétnom prípade Jaroslava Kopřivová postup pri riešení výplaty výživného. „Otec sa so zvereným dieťaťom vysťahoval do Švajčiarska. Teraz prebieha súdne konanie o zvýšenie výživného, pretože podľa našich zákonov sa platenie výživného nemôže vzájomne započítavať. To znamená, že rodičia si ho musia vzájomne reálne vyplatiť. Komplikácia je v tom, že o takýchto veciach rozhoduje ten súd, ktorý je v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, nie v mieste jeho trvalého pobytu. Pojem obvyklý pobyt je pre nás dosť nezvyklý. Je to miesto, kde dieťa žije, chodí do školy, kde má svoj okruh priateľov, rodinu a človeka, ktorému bolo zverené do opatery. Konkrétne v tomto prípade má dieťa trvalý pobyt na Slovensku, ale žije vo Švajčiarsku, a tak tento prípad rieši švajčiarsky súd.“
Ženy, ktoré sú nútené otca svojho dieťaťa hľadať v cudzine, alebo ak aj poznajú jeho adresu v zahraničí, ale chcú, aby uznal otcovstvo, musia sa obrátiť na Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu mládeže v Bratislave.
„Veľa prípadov a problémov máme s vyplácaním rodičovských príspevkov v prípadoch, keď matka žije s deťmi na Slovensku a otec detí žije a pracuje v zahraničí. Pokiaľ rodičia spolu hospodária a jeden z nich je zamestnaný, mal by poberať prídavky na deti on, a to aj v zahraničí. V príslušnej krajine rodič totiž platí odvody do sociálnej siete a preto aj výplata príspevku by sa mala čerpať z týchto prostriedkov,“ uvádza Kopřivová. Takýto postup je pre rodinu výhodný najmä preto, že v zahraničí sú dávky oveľa vyššie ako u nás. Ako povedala riaditeľka odboru sociálnych vecí, najväčšie problémy robí Veľká Británia. „Má problém uznať nárok na výplatu rodinných prídavkov, keď deti nemajú pobyt v Anglicku, a to aj napriek medzinárodným dohovorom, podľa ktorých trvalý pobyt nie je okolnosťou, ktorá by na to mala mať vplyv,“ dodáva J. Kopřivová.