„Istý pán údajne videl manžela v nedeľu podvečer, na druhý deň po jeho zmiznutí, v Bienskej doline vchádzať do lesa a neskôr ho videl z neho vychádzať. Prečesali sme celé okolie, ale nenašli sme ho. Obchádzame to neustále dookola, už v tom lese poznáme každý detail. Niekoľko kilometrov odtiaľ sme našli ponožky. Je možné, že sú jeho. Myslím si to podľa precízneho štýlu, akým boli zložené. Manžel je veľký pedant a nemyslím si, že by ich takým spôsobom uložil nejaký bezdomovec. Boli pekne prevesené cez krík a ešte aj obrátené naopak, aby preschli a vyvetrali sa. Takých ponožiek je však na trhu veľa, nemôžem s istotou povedať, že sú manželove, ale myslím si, že sú,“ dodáva. To by znamenalo, že Pavel je naozaj dezorientovaný a nevie potrafiť domov. „Neďaleko toho miesta je lesné kŕmidlo pre zver. Vybrali sme sa tam skoro ráno, či tam neprespáva, ale nenašli sme ho tam. Už môže byť úplne inde. Mám však hrozné obavy... Toľko dní v lese... Neviem, ako to skončí, ale nevzdávam sa,“ dodá rozhodne.
Manželka nezvestného muža to naozaj nemá ľahké. S manželom, s ktorým žije sedemnásť rokov, majú dve deti a 16-ročný syn je navyše po detskej mozgovej obrne na invalidnom vozíku. Momentálne je u starej mamy, ktorá si chcela nechať u seba aj osemročnú Veroniku, tá však plakala, že chce ísť domov a hľadať tata. „Ocko, vráť sa domov, chýbaš nám,“ odkázala mu Veronika.
Pavel Kulich odišiel oblečený v športovom. Na sebe mal tmavomodrú šušťákovú súpravu s bielymi pruhmi na rukávoch, bielo-šedé tričko bez nápisov a obuté mal tmavé, asi čierne botasky. Je 185 centimetrov vysoký, má štíhlu postavu, hnedé vlasy a vzpriamené držanie tela. Jeho manželka aj obidve deti budú vďační za akúkoľvek informáciu, ktorá im pomôže milovaného manžela a otca nájsť.
Autor: moj
