Za pätnásť rokov sa z výstupov na Pustý hrad stalo masové podujatie. Kým prvého ročníka sa výstupu zúčastnilo asi 250 ľudí, posledné ročníky mali aj 5-tisícovú návštevnosť.
Tohtoročný, pätnásty ročník výstupu bol na účasť chudobnejší. Možno menej slnečné počasie a hrozba dažďa spôsobili, že v sobotu sa vydalo na Pustý hrad odhadom len niečo vyše tisíc ľudí. Náročnú túru na vrch nad Zvolenom však zdolávali všetky vekové kategórie; od najmenších detí po dôchodcov opierajúcich sa o paličky. Štefan Dobrovodský má 82 rokov, cesta serpentínami po strmom svahu mu trvala zhruba hodinu. Je zanietený turista, kým bol mladší, pochodil takmer všetky kopce na Slovensku. Teraz chodieva už len na Pustý hrad, no túru naň absolvuje aj viac razy do roka. Napríklad vlani šesťkrát, tento rok tam bol druhýkrát. „Ja som odtiaľto,“ zasmeje sa ukazujúc nám bakuľu s emblémom Pustého hradu. Ten si kúpil pri jednom z výstupov a nalepil si ho aj so svojím menom na bakuľu, o ktorú sa pri chôdzi opiera. „Som zanietený pre túto historickú pamiatku. Klobúk dolu pred doktorom Hanuliakom, je úžasné, čo tu tento archeológ za pätnásť rokov dokázal,“ hovorí. Históriu Pustého hradu dobre pozná, nadšene rozpráva, čo na ktorom mieste stálo a na čo to slúžilo, svojmu kamarátovi Jaroslavovi Urbancovi, ktorý pochádza z Moravy. Ten priznáva, že hoci žije v Sliači už asi 50 rokov, na Pustom hrade je prvý raz. „Je to náročný výstup, ale stojí za to. Som prekvapený rozsiahlosťou hradu. V Čechách venujú historickým pamiatkam väčšiu pozornosť, dávajú viac peňazí na ich záchranu a tento hrad si takú pozornosť tiež zaslúži. Ministerstvo kultúry by malo byť štedrejšie k týmto aktivitám,“ skonštatoval. Prvý organizovaný výstup na Pustý hrad pripravil v roku 1990 Klub turistov Vpred, podľa člena klubu Pavla Fabiana sa ho zúčastnilo zhruba 70 ľudí. O dva roky sa do organizácie výstupov zapojila aj zvolenská samospráva a odvtedy sa začala písať ich oficiálna história. Kým v roku 1992 sa výstupu zúčastnilo asi 250 ľudí, posledné ročníky mali aj 5-tisícovú návštevnosť. Už druhý rok však na podujatí chýbal pre chorobu ten najhlavnejší – šéf archeologického výskumu Václav Hanuliak, ktorý návštevníkom ochotne rozprával o tajomstvách, ktoré tieto hradby ukrývali. Na Pustý hrad prichádzajú ľudia nielen v rámci organizovaného výstupu a nielen z blízkeho okolia, podľa Pavla Fabiana tu už boli asi hostia zo všetkých kontinentov. „Minulý týždeň tu bola výprava Poliakov, pod kopcom mali mikrobus. Európania tu nie sú ničím výnimočným, no boli tu už aj ľudia z Kanady, zo Spojených štátov, z Austrálie... Pamätám si, že keď sme pred pár rokmi stavali na hrade chatku, prišla sem skupina asi šiestich výletníkov a medzi nimi jeden Peruánec. Na Slovensku bol na návšteve, a tak mu chceli ukázať aj Pustý hrad. A stále len chodil okolo nás, obzeral, čo robíme a napokon si vzal dvestopäťdesiatku klinec. Vraj ešte taký klinec nevidel...“
Pracovné vzťahy sa dajú utužovať rôznym spôsobom, čo tak futbal? Postavte v práci tím a zmerajte si sily v unikátnej celoslovenskej súťaži MY Liga zamestnancov.
