11. sep 2007 o 0:00
Nostalgia v oblakoch pary
Zvolenská nákladná stanica ožila v Deň železničiarov nostalgickými spomienkami na éru parných rušňov. Staručké lokomotívy sa prišli sem nielen ukázať, ale aj súťažiť.
J. SCHVARZBACHEROVÁ Externý prispievateľ
Zvolen – Medzinárodná súťaž Grand Prix Slovensko si už získala popularitu. V sobotu sa už po deviaty krát stretli vo Zvolene fanúšikovia parných lokomotív. Nákladná stanica, inokedy takmer pustá, praskala vo švíkoch. K zdarnému priebehu prispelo aj počasie. Slnečný deň vylákal celé rodiny, ktoré si sem prišli pozrieť dobové koľajové vozidlá. Najväčšou atrakciou boli parné lokomotívy, z ktorých niektoré brázdili Európu už pred sto rokmi. Tohto roku ich prišlo do Zvolena šesť. Okrem „starých dám“ zo Zvolena a Vrútok, svoj šarm a dobrú kondíciu predviedli aj parné rušne z Maďarska, Poľska a Ostravy. Práve česká lokomotíva, ktorá má prezývku Matilda, je spomedzi tohtoročných účastníkov najúspešnejšia. Vo Zvolene sa jej podarilo zvíťaziť už štyrikrát. Naopak, premiéru mal rušeň Great Western z Veľkej Británie, ktorý bol vyrobený v roku 1927. Hoci účasť prisľúbila aj posádka z Luxemburska, nakoniec sa rušňu nepodarilo na podujatie dostať. Zostal visieť v stanici Kremnica so zadrenými ložiskami. Hoci posádka sa na súťaž dostavila, mašina sa vraj ani pri najlepšej vôli nedala dotiahnuť.
Matilda opäť zvíťazila
Organizátori, tak ako každý rok, pripravili bohatý program. Okrem prehliadky rýchlikových rušňov a súťažných lokomotív náladu účastníkom podujatia spríjemňovali vystúpenia zvolenských mažoretiek, ľudová hudba, country skupina... Deti aj dospelí si mohli prezrieť expozície klubov slovenských železničných modelárov, športové tuningové monoposty, či kúpiť si plagáty, pohľadnice i suveníry s dopravnou tematikou. Vyvrcholením, akousi čerešničkou na torte, boli preteky parných lokomotív. Tohto roku ich do súťažných disciplín odštartovali mladí muži odetí do mušketierskych uniforiem.
Medzi disciplínami, ktoré museli lokomotívy s posádkami absolvovať, bol dvakrát šprint na sto metrov. I keď má elegantná stará dáma Matilda z Ostravy, ktorá si zahrala napríklad vo filme Freónový duch, už vyše sto rokov, v rýchlosti jej ostatné kolegyne opäť nestačili. Okrem šprintu posádky so svojimi zverenkyňami absolvovali aj disciplíny zručnosti. Cit rušňovodiča a súhru celého tímu preverila disciplína „pivo na spojnici“. V „anglickej pošte“ si diváci zaspomínali na začiatky konkurencie anglických železničných spoločností, ktoré súperili v rýchlosti prepravy kusových zásielok. Využívali pri tom rôzne technické pomôcky, aby v staniciach nemuseli úplne zastaviť a pritom stihli vyložiť a naložiť prepravovaný tovar. A tak museli aj súťažné posádky parných rušňov za jazdy uchopiť špeciálnym hákom balíček s poštou a po krátkom úseku jazdy ho mali vhodiť do pripraveného koša. Na romány Karla Maya, kedy sa pri industrializácii Divokého západu zaberali indiánske územia, sa spomínalo disciplínou „pomsta Indiánov“. Každá posádka v nej musela čeliť nástrahám, ako napríklad zatarasenej trati či horiacemu ohňu. V disciplíne „dámy na koľajniciach“ rušňovodiči a ich pomocníci čo najrýchlejšie vyslobodzovali dievčatá prikované ku koľaji. Novinkou bola súťaž nazvaná „novodobí rytieri“. V konečnom hodnotení sa česká preborníčka Matilda, ktorú už zdobia vavríny víťazstiev na viacerých súťažiach parných rušňov v Čechách a na Slovensku, opäť umiestnila na prvej priečke.
Živá lokomotíva – Barbarič
Dva železničné vagóny, ktoré vážia približne 32 ton, sa podujal potiahnuť najsilnejší Slovák, Košičan Juraj Barbarič. Tento bývalý vzpierač sa dnes venuje silovým športom a je držiteľom piatich zápisov v Guinnessovej knihe rekordov. Prvý zápis získal v roku 1995, keď potiahol súpravu nákladných vagónov vážiacu 200 ton na úseku 12 metrov. K nemu pridal každý rok ďalší rekord, ktorým prekonal ten predošlý. V roku 1999 si „zapriahol“ súpravu vagónov vážiacu 1000 ton a potiahol ju 4,45 metra. Juraj Barbarič sa však zúčastňuje aj akcií, pri ktorých nejde o svetové rekordy, ale o zábavu ľudí. K takým patrila aj sobotňajšia prehliadka parných rušňov. Aby urobil radosť najmenším divákom, vyzval deti z publika nech nastúpia do pripravených vagónov. A tie sa veru neokúňali. Nastúpilo ich asi šesťdesiat a dali sa ťahať „živou“ lokomotívou.