Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Ako dnes bude? Bude svietiť slnko, alebo bude pršať? Bude teplo, alebo zima? Takéto otázky si kladieme každé ráno pred odchodom do práce. Na pomoc nám prichádza predpoveď počasia, v ktorej väčšinou nechýbajú ani údaje zo Sliača.
Na sliačskom letisku pôsobí letecká meteorologická stanica, ktorá poskytuje informácie o aktuálnom počasí nielen letcom, ale plní aj úlohu klimatickej stanice. Podľa pozorovaní piatich pracovníkov, ktorí sa tu striedajú v nepretržitej prevádzke, predpovedajú meteorológovia v Bratislave počasie. Ako nám prezradil pracovník stanice Branislav Močko, svoje pozorovania dokážu zhrnúť do reči číslic a písmen, teda do kódov, ktoré vie zainteresovaný človek prečítať, hoci by pochádzal aj z druhej strany zemegule a hoci by hovoril akýmkoľvek cudzím jazykom. Z hlásení by sa dozvedel, aká je na Sliači dohľadnosť, oblačnosť, koľko spadlo zrážok, aká je teplota vzduchu, pôdy a vody, aký je tlak... Pracovníci z tejto meteorologickej stanice často upierajú svoje pohľady k oblohe. Veď len takto môžu zistiť, koľko je na nej napríklad oblakov. „Oblohu si v duchu rozdelíme na osem rovnakých dielov. Keď sú oblaky na jednej osmine oblohy, je takmer jasno. Keď zaberajú dve osminy, je štvrťoblačno. Pri troch osminách je polojasno, pri štyroch až piatich polooblačno. Ak oblaky pokrývajú šesť osmín oblohy, označujeme takúto situáciu ako oblačno. Sedem osmín znamená takmer zamračené a celá obloha, skrytá za oblakmi, znamená zamračené,“ vysvetľuje známe pojmy z pohľadu meteorológov Branislav Močko. Naučiť sa rozdeliť oblohu a určiť typ oblačnosti sa podľa neho dokáže naučiť každý za dva – tri mesiace. Vraj to nie je až také zložité. Okrem toho je ale potrebné určiť aj výšku oblakov a vedieť, z ktorých pršať bude, a z ktorých nie. No ani to nestačí na predpoveď. Hoci „pozorovatelia“ zo Sliača nie sú kompetentní predpovedať počasie, chceli sme vedieť, či to nerobia len tak, pre seba. „Mojimi predpoveďami sa neriadi ani manželka. Skôr ona uhádne, aké počasie bude na druhý deň,“ priznáva s úsmevom B. Močko.
O tom, že počasie je vrtkavé, hovoria aj rekordné hodnoty, ktoré na Sliači namerali od roku 1944. Z pozorovaní vyplýva, že tu bolo najteplejšie 28. augusta 1992, kedy sa teploty vyšplhali na 36,2 stupňa Celzia. No tohtoročné leto tento rekord prekonalo. Osemnásteho júla sa ortuť teplomera zastavila až na 37,8 stupňa. Najviac zrážok spadnutých v priebehu jedného dňa - 93,8 milimetra, napršalo v roku 1984. Pri takomto množstve vody by meteorológovia mohli vydať varovanie, že do ulíc sa neoplatí vychádzať v lodičkách, ale že vhodnejšie sú „gumáky“. Sliač pripomínal Aljašku v roku 1979, kedy tu napadlo až 106 centimetrov snehu. Zato najchladnejšie bolo 11. januára v roku 1968, keď na stanici namerali tridsať stupňov pod nulou.
Veľakrát sa predpovede, či teploty namerané meteorológmi nezhodujú s tými našimi. Prečo je to tak? Branislav Močko mal aj na túto otázku odpoveď. „Rozdiel je v tom, že my meriame teplotu v dvojmetrovej výške nad zemou, teplomer je v meteorologickej búdke chránený pred slnkom a vetrom a je otočený na sever. Ak ľudia merajú teplotu vzduchu na balkóne na ôsmom poschodí, a ak práve fúka vietor alebo hreje slnko a teplomer majú otočený na juh, hodnoty musia byť rozdielne.“
Kým našim starým otcom stačilo pozrieť na oblohu, či pozorovať správanie zvierat a vedeli odhadnúť, aké počasie bude, dnes je táto disciplína hotovou vedou. No i napriek bohatším vedomostiam o zákonitostiach prírody a vývoja počasia a napriek modernej technike, ktorá ho pomáha predpovedať, nemôžeme sa vždy spoľahnúť na to, že nám nenatečie do lodičiek.