Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Na zvolenskom gymnáziu potrápil nejednu (najmä dievčenskú) hlavu. Aby nedošlo k omylu, potrápil, nie poplietol. Ktorá sa do onej vedy vyznala ako hus do piva, neregistrovala objekt, iba podstatu. Tou bolo: prežiť fyziku s Bilym. Tvrdí, že nebol prísny na tých, ktorí mali fyziku za trest, na nervy mu išli „fyzikálne hlavy“, ignorujúce elementárne požiadavky na učenie. Aj Svetlana Sarvašová, herečka DJGT Zvolen, bola jeho študentkou. Pri krste knižky ocenila, že mal pochopenie pre jej zmysel pre divadlo a antitalent na fyziku. Autor šiestej humoristickej knihy má bunky fyzikálne i humoristické. Zaujímalo ma, na čo je človeku z rodu „obyčajný“ vlastne fyzika...
„Napríklad aby sme rozumeli elektrospotrebičom v domácnosti. S elektrikou, s elektrickým prúdom sa stretávame denne. Ani učiteľ fyziky, ani odborníci nevedia všetko. Aspoň základy sa však treba naučiť, a aj si ich zapamätať a v praxi si na ne spomenúť.“
Ak vás niekto znechutí, doživotne sa na to vykašlete. Ak vás čosi osloví, nájdete aj vo fyzike čaro, ktoré nepochybne má. „Moja vnučka, štvrtáčka, mi zobrala knihu o vesmíre. Dostal som ju ako darček, ale nebol čas prečítať si ju. Vraví – starký, to je krásna kniha, požičiaš? Listovala si v nej celé popoludnie a večer. A čítala. V každej oblasti sú zaujímavé veci, ktoré oslovia, aj keď sa tým človek nezaoberá alebo k tomu nemá špeciálny vzťah.“
Vydať knihu je vraj ťažké, človek sa pri tom zapotí. Ale Bily verí, že v budúcnosti by sa knihy mohli vydávať ľahšie, dokonca ľahšie ako vlastné dcéry. Vydal svoju ďalšiu štíhlu humoristickú, nie tučnú vkladnú. Ihly v kope múzy nechcel krstiť magnetom, mohol by ihly vytiahnuť a nezostalo by tam nič. Knihu krstní rodičia, riaditeľka DJGT Zvolen Marcela Kršková a Michal Fečko pokrstili čiernym korením. Klasickým obyčajným, štipľavým. Je to energia a chráni pred bacilmi. Z tejto knihy bacily nedostanete, je však dopingom dobrej nálady.
Svetlana Sarvašová s režisérom Andrejom Turčanom mali slovo v texte i v hudbe, ktorá krst sprevádzala. Jozef Bily si pozval priateľov – a tí prišli aj do „hľadiska“ zvolenskej knižnice. Ako vždy, keď sa mu chce a podarí priviesť na svet ďalšie knižné dieťa.
Všeličo v knižke nájdete. Aj z vlastného autorovho života?
„Všetko by malo vychádzať z človeka, ktorý to píše. Voľakedy som túžil byť vynálezcom, objaviteľom, možno preto som sa stal učiteľom fyziky. V knihe je poviedočka Lietajúci koberec, to je mne najbližšie.“
Chuť objaviť veľké veci? Usmeje sa: „Veľké veci už neobjavím, iba ak slona v ZOO. Dokonca som sa málo venoval aj takejto literatúre, nebol čas. Možno raz, na dôchodku... Akurát som zvládol nové humoristické knihy, časopisy a nejaký denník, aby som mal prehľad. Od aforizmov a epigramov som sa prepracoval v mojom písaní aj k humoreskám. Hovorím – nech žije humor, jeho pohreb by nás vyšiel veľmi draho.“
Podľa Bilyho treba vynájsť prostriedok na to, aby boli ľudia slušní a dobrí. Možno však skôr vynájdeme perpetum mobile. Aj to ho zaujíma. Túžba nemusí byť utópiou. „Človek má snívať aj o zdanlivo nereálnych veciach, často sa zmenia na skutočnosť. Možno perpetum raz niekto skonštruuje. Pravdepodobnejšie však je, že fyzikár, humorista a známy človek, Zvolenčan Jozef Bily, vydá nielen svoju ďalšiu knihu, ale dotiahne to aj do knižnej dvadsiatky.