Tohtoročnému Dňu svätého Huberta, ktorý sa konal v Pliešovciach 22. septembra, počasie na rozdiel od viacerých predchádzajúcich ročníkov prialo. Počasie je pre vydarenú atmosféru tohto poľovníckeho sviatku dôležité, pretože oslavy robia pod holým nebom, vrátane ekumenickej zjednocujúcej bohoslužby pre katolíkov aj evanjelikov s farármi obidvoch cirkví. Na oslave vzdali hold srstnatej, pernatej aj plávajúcej zveri.
Súčasťou osláv boli poľovnícke trhy, pre návštevníkov pripravili aj zábavný program a pre deti množstvo atrakcií, medzi inými vyhliadkovú jazdu na konskom záprahu. Compania historického šermu Ancile zo Zvolena zabávala ľudí ukážkami šermu a učila ich strieľať z kuše aj luku, stredovekých strelných zbraní. „Ancile bol kedysi posvätný štít v Bizancii a pod týmto menom sa združuje skupina ľudí, ktorí sa zaujímanú o neskorú gotiku, teda o obdobie rytierstva,“ vysvetlil Marek Bolf, ktorý je vo Zvolene známym mestským bubeníkom.
Poľovnícky sviatok zavŕšila súťaž o najlepší hubertovský guľáš, do ktorého sa zapojilo osem družstiev z Pliešoviec, Sásy, Babinej a Dobrej Nivy. Päťčlenná porota ochutnávala anonymné vzorky guľášu; aby nevedela, čí guľáš práve hodnotí. „Súťažiaci neprekročili hranice ani osolenia, ani opaprikovania, ktorýkoľvek guľáš mohli pokojne konzumovať aj deti,“ skonštatoval jeden z členov poroty, prednosta Obvodného úradu vo Zvolene Miroslav Náhlik. Prezradil, že guľáš uprednostňuje hustejší, nie polievkový a radšej si dá menej pikantný, aby po prvom súste dokázal vnímať aj ďalšie. „Mám rád, keď je v guľáši divina kombinovaná s bravčovinou alebo hovädzinou. A nesmie byť ani príliš slaný. Čo sa týka súťažných guľášov, všetky boli dobré,“ doplnil.
Okrem neho guľáše hodnotil katolícky farár Ladislav Jurčík zo Sásy, riaditeľ vojenského folklórneho súboru Imrich Ľalík, podnikateľ Jozef Lušnák a za Mikroregión Pliešovská kotlina starosta Brezín Igor Klein. Súťaž vyhralo mužstvo Poľovníckeho združenia 5 vrchov z Dobrej Nivy, druhé miesto prisúdila porota družstvu Obecné lesy Sása, tretie miesto obsadili Obecné lesy Dobrá Niva. Aj keď, priznajme, to hodnotenie je podobné ako pri ženách či pri víne: koľko ľudí, toľko chutí...
Víťazi svoje guľášové tajomstvo prezradiť nechceli. „Je to tajomstvo hory a tá neprehovorí,“ skonštatoval s úsmevom šéfkuchár Ján Koreň. Niečo z toho tajomstva nám nakoniec predsa len prezradil. „Bol to lanštiak, čiže dvojročný diviak,“ povedal šéfkuchár, ktorý dohliadal aj na guľáš svojich dobronivských kolegov z obecných lesov. Keďže prakticky obidva guľáše robili spolu, obidva boli z lanštiaka a do obidvoch použili tie isté ingrediencie, mali by získať rovnaké ohodnotenie. Keď sme sa snažili vypátrať odlišnosť medzi nimi, šéfkuchár prezradil: „Do víťazného sme použili originálnu masť z diviaka, do guľáša obecných lesov sme masť kúpili. A kým víťazný sme varili v medenom kotlíku, ten druhý v klasickom, smaltovanom...“
Svoje guľášové tajomstvo nechceli vyzradiť ani kuchári Obecných lesov Sása, ktorí obsadili druhé miesto. „To sú finty, ktoré sa neprezrádzajú, ale bol to guľáš z jeleňa,“ povedal nám Rastislav Hanák. V trojročnej histórii súťaže si zatiaľ zakaždým odniesli niektorú cenu. Prvý ročník pred dvoma rokmi vyhrali, vlani skončili druhí a tento rok takisto. Okrem guľášu varili aj iné poľovnícke špeciality: držkový perkelt a z vnútorností z diviny Jagerek. „Už vlani sme navrhovali, aby sa urobila súťaž aj vo varení týchto ďalších typických poľovníckych jedál, no zatiaľ sa náš návrh neujal, takže tieto špeciality tu iba predávame,“ doplnil Rastislav Hanák.
Ďalšie družstvá okrem diviaka a jeleňa použili do guľášu mäso z daniela a lane, sám starosta Pliešoviec Štefan Sýkora však má najradšej guľáš baraní. „Ale rád si dám aj guľáš z diviny, len nech je v ňom veľa mäsa,“ prezradil so smiechom. Všetky súťažné guľáše starostove nároky spĺňali.
