Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
VALÉRIA BÖHMOVÁ

Verí, že Boh existuje, ale nie je bigotná katolíčka

PRECESTOVALA KUS SVETA, jej však spravidla stačí letenka. Ostatné jej z vďaky poskytnú bývalí študenti. Učiteľka angličtiny Valéria Böhmová.

Odmalička chcela byť učiteľkou. Za katedrou strávila 51 rokov. Začínala ako telocvikárka, jej doménou je však angličtina. Pôsobila aj v Maďarsku a Kanade. Hoci už má 76 rokov, ešte do minulého školského roku vyučovala na zvolenskom gymnáziu a dodnes vyučuje súkromne. Každý deň cvičí, jazdí na aute. Vždy upravená, usmiata a na svoj vek neobyčajne vitálna. Mama dvoch dcér a stará mama štyroch vnúčat. Tri má vlastné, štvrté si jej mladšia dcéra adoptovala na diaľku v Afrike. Doktorka filozofie Valéria Böhmová.
Je známe, že angličtina je vašou srdcovou záležitosťou, no málokto vie, že ňou bol aj basketbal. Prečo ste s ním prestali?
- Vyradil ma jeden pád na kostrč, veľmi to bolelo, ale k lekárovi som nešla. Basketbal som hrávala 26 rokov. Trinásť rokov prvú ligu za Košice, potom som sa dostala do Bratislavy. Vyštudovala som na Univerzite Komenského aprobáciu telesná výchova – slovenský jazyk – anglický jazyk. Bolo ťažké dostať sa na školu, už vtedy vládla protekcia pri prijímačkach, ale pretože som bola ligovou hráčkou, protekciu som nepotrebovala. Hrala som za UK Slávia päť rokov. Dnes sa niektorí čudujú, ako som mohla taká malá hrať basketbal. Bola som pravé krídelko a bola som ako strela. Mala som cit v rukách a rozum, ten je pri basketbale tiež nevyhnutný. Nedala som ani jeden kôš a pritom novinári písali: malá Šimoniová vynikla ako dirigentka hry. Dnes hodnotia len toho, kto dá kôš, ale všetci pracujú na prihrávkach, na rozumnej taktike. Asi sedem rokov som ako dorastenka a juniorka bola v reprezentácii ČSSR a asi štyri roky reprezentantka žien Slovenska. Naším najväčším úspechom bola bronzová medaila na XII. akademických majstrovstvách sveta v Budapešti v roku 1954. My sme však hrali s fanatizmom a zadarmo, dnes sa to už robí za peniažky. Nám nikto nič nedával. Keď sme išli do hry, chytili sme sa za ruky a spoločne si hovorili: Za Boha a za národ. A dosiahli sme niekoľko medailových umiestnení.
Ako si spomínate na detstvo? Mali ste osem rokov, keď sa začala vojna.
- Mama nás mala päť, ja som bola štvrtá v poradí. Žije už len jeden brat. Do druhej svetovej vojny sme bývali v Nitre, tam som sa narodila. Otca mobilizovali ako vojaka a my sme posledným transportom odchádzali do Spišskej Novej Vsi. Mali sme šťastie, pretože deň – dva nato Nitru bombardovali a aj do nášho dvora spadla bomba. Unikli sme tomu najhoršiemu. Vojna bola hrozná, stále sme počuli kanóny. Dva týždne sme žili v pivnici - na kompótoch, ktoré tam mama zniesla zo špajzy. Po oslobodení si otec našiel prácu v Košiciach, tam sme sa presťahovali. Začali tu moje gymnaziálne roky. A po vysokej škole v 1957 som prišla do Zvolena za manželom. Zoznámili sme sa v Košiciach; bol tiež športovec a študoval veterinárne lekárstvo.
Učili ste aj v Maďarsku a Kanade. Viete po maďarsky?
- V Budapešti som pôsobila štyri roky na slovenskom gymnáziu. Za ten čas som sa naučila kuchynskú maďarčinu. Dostala som sa tam v prvej vlne hosťujúcich učiteľov, ale bez protekcie, nikdy som do žiadnej strany nevstúpila. Sami si ma akosi našli v nejakej databáze. Boli to deti rozvedených maďarských rodičov, vychovávané starými rodičmi, ktorých pôvod bol slovenský, a deti diplomatov. V Kanade som bola v Toronte pracovať ako angličtinárka aj telocvikárka, bola to škola, akási liaheň malých, 8- až 15-ročných hokejistov, ktorí popri tréningoch absolvovali so mnou fyzickú prípravu.
Vaše ďalšie záľuby?
- Cestovanie. Okrem Austrálie som už bola na všetkých kontinentoch. Okrem letenky však nepotrebujem spravidla nič. To je pre mňa najkrajšia odmena, keď mi bývalí študenti napíšu: som v zahraničí, vaša angličtina sa mi zišla. Dnes z nej žijem, vďaka nej zarábam. A aj ma pozývajú; príďte, strechu nad hlavou budete mať. Aj Ameriku som tri razy takto navštívila, nepotrebujem hotely. Mohla som aj Austráliu, v Sydney žije môj študent Pavel Puškár, tiež ma pozýval, no práve vtedy začali vo veľkom padať lietadlá, tak som sa bála. A hoci ma už viacerí prehovárali, zostaňte tu, vždy sa vrátim na Slovensko, inde by som nechcela žiť.
V akej inej profesii by ste sa dokázali predstaviť?
- V herectve. Ako gymnazistka som chodila na balet, a hrávala som v košickom divadle aj rozhlase. Podchytili nás dominikáni, väčšinou to boli náboženské hry. Môj prvý honorár bol tristo korún.
Čo ste si zaň kúpili?
- V cukrárni som si dala zo desať krémešov, tie zbožňujem dodnes, a ďalšie som kúpila aj domov. A ešte prvé lodičky, veľmi som chcela topánky na vysokom opätku.
Nemusíte sa kvôli postave obmedzovať?
- Dovolím si čokoládu či bonbóny, no niekedy je to obed alebo večera, nahrádzam to. Dnes si už však hovorím, že tých sladkostí by som sa mala vzdať, ale organizmus ich asi potrebuje. Hoci som sa vydávala 49-kilová, po prvom pôrode som mala 53 a po druhom 74 kíl. Kým pri prvom tehotenstve som žila na mandarínkach a surovej zelenine, druhé som živila bravčovou masťou, tak som ju zbožňovala. Sadla som si do kresla a stopenú som ju jedla veľkou lyžicou - bez chleba. Keď sa dcéra narodila, mala 4,8 kg. Dnes mi vyčíta, že má problém udržať si hmotnosť. Ale potom som akosi prirodzene znovu schudla.
Cvičíte ešte?
- Každé ráno. Rozcvičím si každý sval, vytvorila som si vlastnú gymnastickú zostavu. Každý cvik robím desaťkrát, vďaka čomu sa cítim svieža.
Neuvažovali ste aj o divadelnej kariére?
- Odmalička som chcela byť učiteľkou, pedagogika vyhrala. Dcéry však tie gény podedili pol na pol. Staršia Ingrid je pedagogička, učí na gymnáziu, mladšia Miriam je herečka. Vyštudovala Divadelnú akadémiu múzických umení, žije v Prahe.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
- V mojom veku zdravie. Som rada, že som v poriadku duševne aj fyzicky. K lekárovi nechodím, bojím sa. Možno by mi niečo zistili, taký cholesterol, cukrovku... A potom by som sa trápila. Za duševnú pohodu vďačím aj meditáciám a pozitívnemu mysleniu. Po manželovej smrti, zomrel pred pätnástimi rokmi, som začala čítať ezoterickú literatúru, bola som sama a smutná. Meditácie spájam s malými modlitbičkami. Verím, že náš život niekto spravuje, ale nie som bigotná katolíčka.
Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva?
- Závisť, klebety, intrigy. Nechápem ľudí, ktorí si vymýšľajú a rozširujú to ďalej. A len zrazu v niečom plávate. Ja by som to nedokázala.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 399
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 16 876
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 238
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 256
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 602
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 588
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 512
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 696
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 446
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

V Slatine našla inšpekcia oxid myristamínu, mliekareň znečistenie odmieta

Mliekareň argumentuje, že látka sa bežne nachádza vo vlasových šampónoch.

Rieka Slatina v úseku pri chotári Slatinky.

Príprava výstavby športovej ľadovej plochy pokračuje

Ihrisko bude v prvej etape bez prekrytia.

Ilustračné foto.

Mesto prijme od štátu finančnú pomoc

Peniaze musia použiť do konca roka.

Mestský úrad v Detve.

Tréner Kováčovej hodnotí jesennú časť a dodáva: Ľudské životy sú prednejšie ako šport

Tomáš Kvačkaj priznáva, že Prameň chcel byť o pár miest vyššie.

Momentka z víťazného zápasu Kováčovej proti Lučencu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?