Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

ZVOLEN, DETVA. Na cintorín na zvolenskom sídlisku Zlatý potok už sadla tma, keď sa ním začal ozývať rachot. Bol štvrtok, Sviatok všetkých svätých, keď okolo šiestej večer sviečky a kahance pri kríži vzbĺkli jedným plameňom, ktorý šľahal až do metrovej výšky. Rozpálený vosk pod tlakom v kahancoch spôsobil, že tie začali vybuchovať. Situáciu museli zachraňovať hasiči. Oheň uhasili rýchlo, nespôsobil veľké škody, no schody zostali po ohni začmudené. Na druhý deň pracovníci mesta miesto čistili, najviac práce mali so zoškrabaním už čierneho vosku prilepeného na schody.
Inak na cintorínoch vo Zvolene a ani v Detve žiadne nepríjemnosti nezaznamenali. Tento rok sa nikto nesťažoval na pokradnuté kvety, ani na vlámačky do áut zaparkovaných pri cintorínoch. „Vlani sme mali dva prípady vlámaní do áut, tento rok zatiaľ žiadne," povedal nám správca cintorína v Detve Jozef Kulišiak, ktorý chodí na kontrolu aj večer. Prípady krádeží nepotvrdili ani vo Zvolene.
Hoci pri civilnom cintoríne na Zlatom potoku leží najväčší vojenský cintorín na Slovensku, veľa ľudí na ňom sviečky nezapaľuje. „Občas niekto príde aj na tento cintorín, ale takých ľudí nie je veľa,“ uviedol Karol Bocek z mestského úradu.
V Bratislave viacerí návštevníci zapálili sviečku aj obetiam koncentračného tábora Mathausen pri symbolickom pomníku. Hojne sa pristavovali najmä pri pomníku politika Alexandra Dubčeka, pod ktorým ležali desiatky sviečok. Davy sa tvorili prevažne v časti cintorína, kde majú hroby napríklad aj herci Ivan Krajíček, Jozef Kroner alebo hokejisti Vladimír Dzurilla či Dušan Paška. Sviečky upozorňovali hlavne na nenápadný pomník umelca Júliusa Satinského. Bratislavčania sa pristavovali aj pri hrobe Schőner Náciho, ktorého po 40 rokoch od jeho smrti pochovali v rodnom meste v septembri.
Novembrová tradícia súvisí so sviatkom „dušičiek“, čiže Všetkých verných zosnulých, ktorý trochu zatieňuje väčší a starší sviatok Všetkých svätých. Ten zaviedol do cirkvi pápež Bonifác IV. V roku 608 dal z rímskeho Pantheonu, čiže „Chrámu všetkých bohov“, postaveného v roku 25 pred Kristom, vyhádzať pohanské modly a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
Pápež Gregor III. v roku 731 nariadil slávenie Všetkých svätých v Ríme každý rok 1. novembra a pápež Gregor IV. ho o sto rokov neskôr rozšíril na celú cirkev.
Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne za svätých vyhlásení, hoci sú v nebi.
Z tohto sviatku sa vyvinula aj spomienka na mŕtvych, ktorá žila v cirkvi od jej vzniku, ale až opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny v roku 998 nariadil večer 1. novembra vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Je to sviatok tzv. trpiacej cirkvi, čiže duší, ktoré si odpykávajú tresty v očistci. Ľudia na zemi im môžu pomáhať modlitbami a obetami.
Treťou skupinou je oslávená cirkev - všetci svätí. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
Na Slovensku siaha úcta k mŕtvym až k našim praslovanským predkom. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých naďalej zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi.
Z oravskej doliny pochádzajú údaje, že sa na cintorínoch v noci z 1. na 2. novembra umiestňovali dokonca jedlá a nápoje pre „dušičky“ ako pozornosť pre ne alebo ako pokrm pre chudobných a tých, čo sa za ne modlili.