ZVOLEN. Už druhýkrát v tomto roku dostane zvolenská nemocnica pokutu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vlani v júli lekári nechali Eve Pivoluskovej z Očovej v tele drenážny materiál po operácii hrubého čreva. Žila s ním pol roka, až kým jej ho nevyoperovali v Banskej Bystrici. Úrad konštatoval, že pracovníci Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie vo Zvolene „nevykonali všetky vyšetrenia, ktoré by viedli k skorému rozpoznaniu vzniknutej komplikácie počas prvej operácie a k jej odstráneniu“. Sťažnosť pacientky uzatvoril ako opodstatnenú.
Pani Evu hospitalizovali v nemocnici s vysokými horúčkami a bolesťami. Podľa jej slov najskôr lekári nevedeli určiť, čo je príčinou jej zlého stavu. Až operácia odhalila, že má perforované hrubé črevo. Skôr ako ju prepustili z nemocnice, absolvovala ešte jednu operáciu, uzatvorenie stómie. „Uzatvorenie odkladali, lebo mi robili rôzne vyšetrenia. Už vtedy prišli na to, že v bruchu niečo mám, len to nevedeli identifikovať. Nikto ma však o ničom neinformoval,“ hovorí Eva Pivolusková a kladie si otázku: „Keď ma mali druhýkrát uspanú a otvorenú, prečo to nevybrali? Nikto nemusel o ničom vedieť, ani ja.“ Po operácii sa márne sťažovala na pretrvávajúce bolesti. „Povedali mi, že ma to bude bolieť aj rok. Podľa nich bolo všetko v poriadku,“ hovorí pani Eva. Keď jej začal tŕpnuť na nohe sval, dala si v banskobystrickej nemocnici urobiť CT chrbtice. „Tam sa ma doktor pýtal, aký kovový materiál mám v brušnej dutine. Pozerala som na neho ako na zjavenie a nevedela som, o čom hovorí. Zistil, že tam mám 8-centimetrový guľatý útvar, ktorý je zrejme plný hnisu a okamžite ma poslal na chirurgiu do zvolenskej nemocnice. Išla som priamo za primárom a chcela som vedieť, čo to môže byť. Bola som prekvapená, keď mi povedal, že o tom vie,“ rozpráva pani Eva. Do zdravotných záznamov jej vtedajší primár chirurgie Jozef Ježík starší napísal: „Tieň cudzieho telesa bol detekovaný aj na predchádzajúcich RG snímkach. Keďže sa pri terajšom CT vyšetrení potvrdila aj akumulácia biologického materiálu vo forme guľovitého útvaru, predpokladám, že ide o reakciu na cudzie teleso po predchádzajúcej operácii, najpravdepodobnejšie sa jedná o vtiahnutý drenážny materiál. Stav pacientky si vyžaduje operáciu".
Keďže bolo pár dní pred Vianocami, kázal pani Eve, aby prišla v januári. „Sviatky som prežila v strachu. Všetci ma upozorňovali, že kedykoľvek to môže prasknúť, hnis sa rozleje do brucha a do 24 hodín môže byť po mne. Preto som nevarila, nepiekla, neupratovala... V januári som išla do banskobystrickej nemocnice, kde ma operovali,“ opisuje ďalší priebeh udalostí. Bývalý primár chirurgie Jozef Ježík st. sa k tomuto prípadu nechcel vyjadriť, no konštatoval: „Takéto veci sa môžu vyskytnúť. Vždy hrozí zlyhanie ľudského faktora. Keď sme zistili, čo sa stalo, naplánovali sme operáciu, no pacientka odišla do iného zariadenia.“ Takmer navlas rovnaké vyjadrenie poskytol Jozef Ježík mladší, riaditeľ pre zdravotnú starostlivosť vo zvolenskej nemocnici. „Jednoznačne zlyhal ľudský faktor. Podobné prípady sa stávajú všade na svete. Ročne u nás máme 3-tisíc operácií. Takáto chyba sa vyskytuje raz za niekoľko rokov.“
Eva Pivolusková mala šťastie a na pochybenie nedoplatila životom. „Vo februári 2005 som prekonala infarkt a každá narkóza pri troch operáciách bola pre mňa rizikom,“ dodáva.
