ZVOLEN. Smerovali a stále doň smerujú kroky tisícok Slovákov. V Anglicku i v ďalších krajinách si našli prácu, ktorou si zarobia nielen na živobytie, ale im obyčajne ostane aj na odloženie. A dostať sa k takejto práci môže byť veľmi jednoduché. „Chcel som vyskúšať prácu vonku, aj kvôli financiám,“ vysvetlil svoje dôvody Zvolenčan Peter Raniak. V Anglicku nie je dlho, necelé tri mesiace.
Prvý krok
Kým sa k nemu odhodlal všetko dôkladne zvážil. Podporovali ho aj známi, presviedčali ho, že vo svojom obore si nájde prácu ľahko. Ani sám však netušil, že udalosti naberú taký rýchly spád. „Napísal som si životopis, kamarátka mi ho preložila do angličtiny... Potom sme to dali na internet,“ dodal. Ozvali sa mu hneď. Zavolal mu Slovák, ktorý pracuje na farme ako manažér. Dohodli sa na mesačnej skúšobnej dobe. Do Anglicka cestoval sám, takmer bez znalosti angličtiny. „Nezohnal som letenku priamo, a tak som letel do Prahy a odtiaľ do Manchesteru,“ dodal. Veril, že Slovák, s ktorým sa dohodol, ho skutočne bude na letisku čakať. Keby nie, mal pripravené kontakty na ďalších známych, ktorí by mu mohli pomôcť v prípade núdze. Nič také však nakoniec nepotreboval.
Na farme
Prijali ho dobre. Práve potrebovali človeka so skúsenosťami z chovu dobytka a Peter takým bol. Namiesto mesačnej skúšobnej doby stačili domácemu farmárovi iba tri dni. „Keď videl, že sa vyznám, dal mi rýchlo pracovnú zmluvu na celý rok,“ pochválil sa Peter. Prvé kroky však neboli najjednoduchšie - anglicky veľa nevedel. „Teraz mu už viacmenej rozumiem, no zatiaľ ešte nedokážem rýchlo odpovedať,“ zasmial sa a dodal: „Našťastie, on je v tomto veľmi trpezlivý. Snaží sa mi to všetko ukázať a vysvetliť.“
Pracovný čas a odpočinok
Deň začína pre Petra ráno o pol šiestej. Vtedy vstáva. O šiestej mu už začína šichta – dojí kravy. Až do trištvrte na deväť. Potom všetko poriadi a od deviatej do desiatej má hodinovú pauzu. O desiatej zapne automatické zariadenie na vyhrnutie kalu z maštale a ten už iba na traktore pozhŕňa a odvezie. Petrovou starosťou je najmä dojenie – má stoosemdesiat dojných kráv. O ďalšie zvieratá – jalovice, sa starajú ďalší pracovníci vrátane majiteľa farmy a jeho syna. V dojárni je všetko zautomatizované. „Žiadna namáhavá robota,“ povedal. Dokonca aj zvieratá sú už tak naučené. Po dojení im iba otvorí dvere a kravy samé vyjdú na pastvu. Popoludní, keď treba znovu dojiť, sadne na štvorkolku a ide si pre dobytok. Už keď kravy počujú zvuk motora, samé sa vracajú do maštale. Popoludní začína dojenie o pol štvrtej a už pred šiestou je koniec. Potom má už Peter voľno. „Idem na nákup do obchodu, varím si...,“ dodal. O seba sa stará sám, býva v obytnom karavane, nie však takom, ako by si predstavil každý našinec. Skôr pripomína menší rodinný dom. Farma, na ktorej robí Peter Raniak, je rodinným podnikom. Kravy živia prakticky celú rodinu. Okrem ubytovania, ktoré má zadarmo, mu majiteľ dal aj auto. Keby chcel, môže si priviesť aj manželku či priateľku.
Angličtina
Domáci vraj nemajú problém s tým, že im nový človek nerozumie. Vysvetľujú mu to dovtedy, kým nepochopí. „Angličtina nie je dôležitá. Človek musí vedieť, čo má robiť a musí byť sebestačný,“ dodal Peter. Anglicky sa učí sám, sem – tam mu pomôže kolega Slovák. Ten je po dva a pol roku už na úplne inej pozícii, čo je samozrejme aj inak platovo ohodnotené. Koľko dostáva na výplatu, to nám Peter neprezradil. Načo by aj – je to predsa jeho vec. Zárobky Slovákov v Anglicku sa vraj pohybujú od päťdesiattisíc až do viac ako stotisíc korún na mesiac. Podľa práce aj skúseností... Pre Petra je teraz záväzná zmluva, ktorá mu platí na jeden rok. Potom očakáva novú a samozrejme aj s lepším ohodnotením. Cieľom farmárov je udržať si skúsených zamestnancov, pretože vedia, že hľadanie nových nie je jednoduché. A čo naša konkurencia na pracovnom trhu, napríklad Poliaci? „Poliakov veľmi nechcú. Oni poskytujú zamestnancom ubytovanie zadarmo. Neplatia ani vodu ani elektrinu. A Poliaci to zneužívali. K takémuto zamestnancovi sa totiž hneď nasťahovali aj štyria – piati krajania,“ dodal Peter.
