ZVOLEN. „Najťažšie boli schody. Bývam síce tiež na šiestom poschodí, no takto som po schodoch ešte nevybehol. Ani keď som musel,“ povedal roztraseným hlasom Michal Sýkora. Mladý študent zo Žiliny ledva lapal po dychu. Na prvé pocity po zvládnutí súťaže sme sa ho opýtali vzápätí po tom, ako sa vyklonil z okna a zakýval rukou časomeračovi. V tejto chvíli sa stopky zastavili.
Súťaž O putovný pohár katedry protipožiarnej ochrany – Železný hasič, začala vo štvrtok ráno pri Študentskom domove na Barinách. Zúčastnilo sa jej 42 študentov z viacerých miest, všetko poslucháčov katedier, ktoré majú niečo spoločné s protipožiarnou ochranou. Mladý Žilinčan Michal Sýkora sa snažil, aby nenechal v štichu svoj tím. Nie je žiadnym aktívnym športovcom, no výzvu prijal. Na schodoch možno i ľutoval, no už bolo neskoro. Beh na siedme poschodie internátu bol akousi čerešničkou na torte súťaže.
„Ani neviem ako som sa na tých schodoch prinútil. Bol to taký rýchly krok, alebo pomalý beh,“ doplnil Michal. Tu už nešlo o žiadnu hasičskú zručnosť – tu rozhodovala momentálna kondícia. Niektorých však dostatočne vyšťavilo už len rozťahovanie 40-metrových „B“ prúdov, preskočenie bariéry, stočenie hadíc, päťdesiat úderov v takzvanom hammer boxe, prenos figuríny a kladina, ktoré museli zvládnuť predtým. Všetko pekne v tempe, všetko za povzbudzujúcich výkrikov obecenstva. Ani výstroj nebol najľahší. Súťažiaci mali oblečené riadne zásahové hasičské kabáty, na hlavách ochranné prilby, na chrbtoch dýchacie prístroje. Našťastie nebola povinná ochranná maska. Napriek únave viacerí už vedeli, že na súťaž prídu aj o rok. „Samozrejme, máme dobrý školský tím, správnych ľudí na správnych miestach. Treba ich podporiť,“ dodal Michal zo Žiliny.
Autor: MS
