ZVOLEN. Len devätnásťročný študent Združenej strednej školy drevárskej vo Zvolene leží v nemocnici a je v kóme. So spolužiakmi plánoval stráviť víkend po stužkovej na chate v Ihráči. Na takzvaných dozvukoch chceli maturanti bez dozoru učiteľov a rodičov ešte raz osláviť blížiaci sa koniec štúdia. Ako to býva zvykom, na rozlúčke nechýbali ani alkohol a veselá zábava. A práve alkohol bol zrejme príčinou jej predčasného konca.
Budúci maturanti našli Pavla už len bezvládne ležať pod schodmi pred chatou. Šmykol sa na nich a pri páde si vážne poranil mozog. Pod nešťastný pád zo schodov sa podpísal najpravdepodobnejšie alkohol. Pavel mal totiž v krvi 3,5 promile alkoholu, teda musel vypiť približne fľašu pálenky.
Záchranka ho vo veľmi vážnom stave previezla na žiadosť príbuzných do banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice, kde leží dodnes v kóme na oddelení traumatológie.
Pri prognózach do ďalších dní sú lekári opatrní. Podľa slov primára anestézie a intenzívnej medicíny žiarskej nemocnice Ladislava Kukolíka, čo sa týka kvality Pavlovho budúceho života, „prognóza je neistá“.
Pavel patril medzi bezproblémových študentov. Potvrdil to i riaditeľ Združenej strednej školy drevárskej vo Zvolene Jozef Hazlinger. „Bol to dobrý chlapec, športovec. Nemal skúsenosti s alkoholom a možno práve to bola príčina, že to na akcii s pitím prehnal,“ konštatuje.
Pavel sa na dozvuky veľmi tešil, dokonca patril medzi organizátorov stretnutia, ktoré sa napokon pre neho skončilo nešťastím. Študenti boli bez dozoru, no maturanti sú dospelí ľudia a ako hovorí riaditeľ Hazlinger, „je to vec rodičov, že ich na chatu pustili samých, že svojim deťom verili“. Podľa neho pedagógovia školy udalosti na chate ovplyvniť nemohli.
Aj napriek tomu, že Pavel sa stále nachádza v kritickom stave, spolužiaci veria, že sa ich kamarát uzdraví a že budú spolu maturovať. „Každý deň chodia za Pavlom do nemocnice,“ hovorí riaditeľ školy a pokračuje: „Pavlova bdelá kóma asi nie je veľmi hlboká, lebo reaguje na hudbu, ktorú mu púšťajú, a na slová, ktoré mu hovoria. Návštevy spolužiakov sú pre neho terapiou, ktorá by mu mohla pomôcť. Všetkých nás mrzí, že sa to stalo.“
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
