ZVOLEN. Pred Vianocami urobili zabíjačku detvianski poslanci spolu s pracovníkmi Mestského úradu v Detve. Vo Zvolene sme zasa videli zabíjačku 28. decembra. V Matúšovom dvore to už od skorého rána skutočne vyzeralo ako na nejakom dedinskom dvore. Z kotlov sa len tak parilo, dookola sa šírila príjemná vôňa pečeného mäsa. Na dlhé reči však nebol čas, každý mal svoje povinnosti.
„Do klobás, do tlačenky, na slaninku...,“ vypočítal nám použitie cesnaku bývalý viceprimátor Zvolena Vladimír Šedo, ktorého sme zastihli práve pri čistení cesnaku. Všetky výrobky, ktoré na zabíjačke šikovní mäsiari – amatéri vyprodukovali, sa mali po zabíjačke zjesť. Kto prišiel, dostal najesť a zaplatil, koľko sám uznal za vhodné. Napríklad aj za takú špecialitu ako mozoček s vajcom alebo jaternice – takzvané krvavničky. „Časť bude klasických jaterníc a časť krvavničiek,“ vysvetlil nám Juraj Pilát, ktorého sme zasa prekvapili pri hrncoch. Akurát na praženú cibuľku pridával bravčovú krv – čo mal byť základ pre už spomínané krvavničky. Robota išla chlapom celkom dobre – úlohy mali rozdelené, každý robil, čo vedel. Alebo aj nevedel. Peter Nosáľ patril k tým, čo vedeli, veď kedysi chodil po zabíjačkách. Zručne vykosťoval mäso, kým jeho dvaja pomocníci sa viacmenej iba pozerali. Klobásy vraj urobí také, aby boli dobré. „Aby ich mohli zjesť aj deti a aby chutili aj dospelým,“ vysvetlil.
Dobrá klobása vraj má byť trochu pikantná. Prečo sa však rozhodli urobiť zabíjačku v meste? „Z detstva si viacerí pamätáme domáce zabíjačky. Bolo to zároveň stretnutie celej rodiny, priateľov a známych. Napadlo nám, že by sme niečo podobné mohli urobiť aj vo Zvolene,“ vysvetlil Juraj Pilát. Zvolenská zabíjačka mala charitatívny podtón – výťažok venovali deťom. Viac ako 11-tisíc korún rozdelili medzi MŠ na Ulici 1. mája a MŠ Centrum.
