Ak sa mužstvu darí, dobrý je aj jeho kouč. Ak sa ale hráčom na ihrisku dariť prestane a potácajú od deviatich k piatim, väčšinou si to ako prvý vypije ich kormidelník. Nakoniec, aj staré funkcionárske porekadlo jasne hovorí – ľahšie sa vymieňa jeden tréner, ako dvadsaťdva futbalistov. Keď zoberieme do úvahy ekonomické zázemie našich klubov, platí toto konštatovanie dvojnásobne. O vrtkavom šťastí trénerskej profesie sa v poslednom čase presvedčil aj Ivan Galád.
Niekoľko rokov dozadu, absolútne neznámy futbalový fanatik, sa postupne dokázal vypracovať na ligového a v podstate aj uznávaného trénera. Kto by chcel oponovať, narazí na dobre podložené fakty a výsledky, ktoré za Galádom stoja. Pripomíname hlavne jeho nitriansku stopu. V klube pod Zborom odviedol najskôr dobrú prácu v mládežníckych štruktúrach, kde pôsobil ako šéftréner. Najvýraznejšie sa však v Nitre, ale aj za jej ďalekými hranicami, presadil so seniormi. Mužstvo, ktoré vtedy hralo druhú ligu, priviedol späť medzi slovenskú elitu. Čím však aj futbalových odborníkov zaujal najviac, bol herný štýl a prejav jeho tímu.
Keďže všetko má ale svoje pozitíva i negatíva, Galád spoznal aj druhú tvár trénerskeho chlebíka. Stalo sa tak v Nitre, ale aj v Senci, kde ho po krátkom čase odvolali po neuspokojivých výsledkoch. Od vtedy akoby sa Ivan Galád vytratil z futbalových kruhov.
Stratil vari svoje renomé?
Nie, nestratil. Galád momentálne pôsobí vo Futbalovej akadémii Jozefa Vengloša, kde trénuje dorastencov. Pripomína si tak svoje začiatky, počas ktorých pracoval aj s mládežou vo zvolenskom MFK. Za krok späť zvolenú cestu vôbec nepovažuje. Naopak, ako sám tvrdí, venuje sa poctivej práci a mladým nádejam slovenského futbalu ponúka svoje poznatky veľmi rád. Robí tak oveľa radšej, ako keby mal vyplakávať na ramenách mecenášov a „žobrať“ o lukratívny trénersky angažmán.
Autor: DV
