Sedem žien a dievčat z rôzneho spoločenského prostredia, sedem milostných príbehov, sedem vzťahov Anatola, ktorými ho sprevádza jeho charakterový protipól, verný a ironicky vtipný priateľ Max. Komédiu rakúskeho autora Arthura Schnitzlera uviedlo v premiére v sobotu na javisku železničiarskeho domu kultúry vo Zvolene Divadlo Dvaja. Z pôvodných siedmich príbehov si do hry vybralo tri.
Divadlo vzniklo v roku 2002, no nie pre dve dvojky v roku „narodenia“ sa nazýva Dvaja. Dvaja boli jeho zakladatelia, herec zvolenskej činohry Jozef Novotný a absolventka Akadémie umení v Banskej Bystrici Martina Oslejová.
Divadlo doteraz uviedlo štyri tituly: Posteľ s baldachýnom, Kabaret po slovensky, Polnočné vlámanie a Hľadá sa nový manžel. Anatol je piatou hrou divadla a hrajú v nej herci zvolenskej činohry. Okrem Jozefa Novotného (Anatol) je to Juraj Haviar (Max) a Vladena Škorvagová, ovenčená troma Motýľmi (cenou diváckej ankety), ktorá v hre stvárňuje až tri postavy (Cora, Bianca, Ilona).
Anatol je Schnitzlerovou prvotinou. Vzbudila záujem verejnosti aj kritiky. Jeho ďalšie dielo, súbor desiatich konverzačných jednoaktoviek Der Reigen o milostných vzťahoch viedenskej spoločnosti, bolo cenzúrou zakázané a Schnitzler ju vydal samonákladom. Po prvýkrát bola uvedená na javisku až dvadsať rokov po jej napísaní a vyvolala škandál nedozerných rozmerov. Cenzurované boli pre otvorenú sexualitu aj ďalšie jeho práce. Schnitzlerovo dielo bolo silno poznamenané jeho lekárskou profesiou a hlavne psychologickými a psychiatrickými poznatkami. Často je označovaný ako literárny protipól Sigmunda Freuda.
Hoci v hre účinkujú herci zvolenskej činohry a aj pod dramaturgiu sa podpísala Jana Liptáková, dramaturgička Divadla J. G. Tajovského, nejde o titul pod taktovkou ich domovskej scény. Réžie sa ujal Jozef Novotný, a na otázku, čo ich viedlo k prezentácii mimo divadelného javiska, skonštatoval: „Ambície...“ Hneď však dodal, „ale nie režisérske. Táto hra má tak ľahko a dobre napísaný text, že nepotrebuje žiadne väčšie zásahy. Samozrejme, predstava, ako ho chceme interpretovať, musí byť. Ide skôr o hereckú ambíciu hľadať herecké príležitosti aj inak.“
Hoci hra vznikla na prelomí 19. a 20. storočia, svojou témou o láske, žiarlivosti, vernosti a nevere je stále aktuálnou. Napriek tomu sa realizačný tím rozhodol zachovať duch doby adekvátnou scénou aj historickými kostýmami.
Na scénu, kostýmy aj rekvizity však treba určitý kapitál, a tým súkromné Divadlo Dvaja nedisponuje. Herci si tak otestovali aj svoje manažérske schopnosti. „Nebolo ľahké zohnať peniaze,“ priznáva Novotný, „ale všetci sme, našťastie, obklopení ľuďmi, ktorí sú divadelne založení a majú divadelného ducha.“
