Ministerstvo spravodlivosti má v pláne, že tento rok odškodní poškodených, ktorí boli počas vojny deportovaní do nacistických koncentračných a zajateckých táborov. Tých už veľa neostalo, ministerstvo predpokladá, že na to bude stačiť 20 miliónov korún. „Považujem to za jednu z priorít. Nebudeme predsa čakať, kým títo ľudia zomrú,“ povedal minister spravodlivosti Štefan Harabin. Podľa neho mali byť tieto žiadosti vybavené už dávno a to, že neboli, považuje za veľkú neúctu. Vyplácanie odškodného sa realizuje niekoľko rokov, iba vlani vyplatil odbor rehabilitácií a odškodňovania viac ako 18 miliónov korún bývalým väzňom a ich pozostalým. Aj tí majú totiž nárok na odškodné.
„Zákon začal platiť v roku 1999 a do dvoch rokov si ľudia mohli uplatniť nároky,“ povedal tajomník Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vo Zvolene Pavel Nigríny. Podľa neho zákon ani zďaleka nebol dokonalý, čo podstatne skomplikovalo prácu. Ľuďom s vypracovaním žiadostí pomáhali práve oblastné výbory SZPB po celom Slovensku. V okresoch Zvolen, Detva a Krupina požiadalo o odškodnenie viac ako dvetisíc ľudí. Hoci ministerstvo sľubovalo, že do dvoch rokov odškodní všetkých, ktorí majú nárok, nestalo sa tak. S vyplácaním sa síce začalo, potom všetko akosi ustalo. Po zmene vlády sa na ministerstve našlo ešte šesťtisíc nevybavených žiadostí.
"Opäť sem začali chodiť ľudia a pýtali sa, prečo ešte nič nedostali,“ dodal Nigríny. Viacerí Žiadatelia medzitým umreli a žiadosti sa museli dopĺňať o notárske zápisnice z dedičského konania. Za každý mesiac zajatia prináležalo odškodné tritisíc korún, čiže za osem mesiacov, čo bolo zrejme maximum, dostali okolo dvadsaťštyritisíc korún. Ak išlo o dedičov, suma sa rozdelila. Jeden z dedičov bol vždy uvedený ako žiadateľ. Ministerstvo rozdelilo sumu na čiastky podľa počtu dedičov a peniaze vyplatilo. Žiaľ iba tým, ktorí boli uvedení ako žiadatelia. A ostatní? „Nedostali nič,“ povedal tajomník Nigríny. O tom, že každý musí mať podanú žiadosť, zákon nikde nehovoril, napriek tomu sa peniaze dostali iba k žiadateľom.
Podľa Pavla Nigrínyho by bolo nemysliteľné, aby si každý dedič musel podávať žiadosť sám. Iba zdokladovanie žiadosti vyšlo jedného človeka na tristo až päťsto korún. Niekedy aj viac... Paradoxne, podľa zákona sa už nedá nič urobiť. Odškodné si ľudia mohli nárokovať iba v dvojročnom období po deväťdesiatom deviatom roku. „Takto štát ušetril obrovské množstvo peňazí, ktoré nevyplatil. A ani nikdy nevyplatí, veď podľa zákona už na odškodnenie nemajú nárok,“ priblížil nám zmätočné vyplácanie peňazí tajomník Nigríny. Sám neustále radil ľuďom, ako si vybaviť potrebné doklady, ako podať žiadosť a ako ju odoslať na príslušné ministerstvo. Čo ho mrzí, je chýbajúca spätná väzba od ľudí žiadajúcich odškodné. Nikto už nepríde povedať, či bol úspešný. Oblastným výborom SZPB by pomohlo, keby od ministerstva spravodlivosti dostali zoznam nevybavených žiadostí. Aby mali vo všetkom prehľad, aby ľudí mohli upozorniť na prípadné zmeny.
