Voda v potokoch úplne zamrzla, na stromoch popraskala kôra, niektoré stromy praskli i po dĺžke. „Kone nemohli vyjsť z maštalí, pretože im zamŕzali nozdry a boli by sa udusili, aj hovädzí dobytok ľudia chránili v maštaliach, aby oň neprišli“, pripomína spomienky pamätníkov starosta Pavel Výboh.
Ľudia si museli zabezpečiť vodu, hlavne tam, kde boli hlboké studne a zamrzli. Roztápali sneh, ľad, aby sa mohli dostať k vode. Popraskali aj ovocné stromy, slivky, čerešne, jablone... „Pomáhali si navzájom, ľudia boli na takéto situácie lepšie pripravení ako dnes. Ak by teraz takéto mrazy prišli, obávam sa, že by nevydržala technika“, podotkol starosta Výboh a dodal, že vo Vígľaši mrazy nie sú zriedkavosťou. On sám si pamätá mínus 39, no 37 pod nulou mali aj pred tromi rokmi. „Rozdiel je v tom, že teraz mráz trvá dva, tri dni, kedysi to boli celé týždne,“ dodáva. Jeho slová potvrdzujú aj informácie z „rekordného“ obdobia roku 1929, keď, podľa slov pamätníkov, bol veľmi chladný nielen február, ešte aj v marci sa teploty pohybovali pod mínus 25 stupňov. Okrem silných denných mrazov bola aj výrazná snehová nádielka od Vianoc až do 23. marca. Poškodenie drevín sa stalo predmetom lesníckeho výskumu. Z dlhoročného výskumu vyplynulo, že príroda si dokáže poradiť s rôznymi poškodeniami, no dlhodobý extrémne silný mráz spôsobuje nezvratné zmeny a trvalé škody na drevinách.
Výročie rekordného mrazu si minulý týždeň pripomenuli vo Vígľaši aj odhalením informačnej tabule, ktorá popisuje miesto a okolnosti historického merania. Informačnú tabuľu odhalil generálny riaditeľ Lesov SR Jozef Minďáš spolu s meteorológom Petrom Jurčovičom. Spolupráca obce Vígľaš s Lesmi SR mala konkrétny dôvod. V roku 1929 rekordnú teplotu nezaznamenali meteorológovia, ale lesníci Československých štátnych lesov. Lesníci mali zrážkomernú stanicu vo Vígľaši a meteorologickú v Pstruši. Hoci spomínaný deň bol o siedmej hodine mráz o 2 desatiny stupňa vyšší vo Vígľaši, slovenský pól mrazu bol pomocou indexového teplomera nameraný niekedy nad ránom v Pstruši. „O mieste namerania rekordu sa u nás v obci často diskutovalo, vďaka lesníkom, ktorí preštudovali archívy, to teraz už vieme,“ povedal starosta Pavel Výboh.
Vígľaš sa zapísal do kroniky udalostí Slovenska rekordnou teplotou –41 stupňov, primát mu zrejme zostane. Odborníci nepredpokladajú, že v nasledujúcich rokoch postihnú naše územie kruté zimy, no vylúčiť to nemožno, klimatické zmeny spôsobujú výrazné zmeny počasia. Zaujímavosťou vo Vígľaši boli historické meracie prístroje, ktoré si ľudia mohli pozrieť. Stále fungujú a dlhodobé merania vyžadujú, aby prebiehali na tých istých prístrojoch. Výsledky potom nie sú skreslené.
