Úspešná napriek chorobe
Cenu primátora mesta Zvolen pre najvýraznejší športový talent si zo zámku odniesla Jana Koková. Mladá karatistka TJ Slávia TU Zvolen zostala touto poctou zjavne zaskočená. „Absolútne som to nečakala. Po prechode zo Žarnovice do Zvolena som sa výkonnostne posunula vpred, na čom má najväčšiu zásluhu môj tréner Miroslav Sližik,“ vyznala sa zo svojich dojmov Janka, ktorá má za sebou najlepší športový rok svojej kariéry. „Darilo sa mi na domácom, ale aj medzinárodnom fóre. Veľmi dobre som sa cítila po fyzickej, ale aj psychickej stránke, takže s rokom 2007 môžem byť skutočne spokojná.“ Zaujímavosťou je, že Janke, inak cukrovkárke, najskôr rodičia tento šport neodobrili. Otca zlomila až dcérina zanietenosť. Neskôr teda povolil a stal sa z neho jeden z jej najväčších fanúšikov. „Každý si myslel, že karate sa kvôli svojej chorobe nebudem môcť venovať. Zvládam to však a spokojní sú aj lekári s mojimi výsledkami. Karate je náročný šport a to hlavne na čas. Ak v ňom chcete byť dobrý, musíte na sebe neustále makať a zdokonaľovať sa,“ uviedla karatistka, ktorá úspešne zvláda aj školu. „Jednoduché to nie je, ale zatiaľ s tým problém nemám. Keď ma postihne nejaká kríza, veľmi mi pomôžu rodičia a tréner.“ Mladá dáma nemá vďaka svojej záľube problémy ani so spolužiakmi, či dotieravými nápadníkmi. „Tak to teda nie,“ rozosmej sa Janka a po krátkej chvíli predsa už len vážnejšie dodá: „Karate mi dalo veľa, určite som napríklad priebojnejšia. Nikdy by som ho však nezneužila vo svoj prospech. Je to šport, ktorému sa venujem výlučne pre svoje potešenie a dobrý pocit.“
Nevysvetliteľne pohltení
V rámci svojich možností sú s uplynulým rokom spokojní aj reprezentanti bowlingového klubu BK Perfect Zvolen, ktorí medzi družstvami obsadili striebornú priečku. „So súťažnými výsledkami všetkých našich kategórií, aj vzhľadom na naše podmienky, sme spokojní. Teší nás aj toto ocenenie, pretože skončiť hneď za hokejistami je veľmi dobré,“ poznamenal dobre naladený kapitán oceneného družstva Radek Pospíšil. Bowling sa čoraz väčšej popularite teší aj medzi zvolenskou verejnosťou. „Na strednom Slovensku sú len štyri profesionálne herne, ktoré zodpovedajú predpisom. Patrí medzi ne našťastie aj Zvolen, aj keď máme len štyri dráhy. Záujem o bowling určite rastie, preto by nám veľmi pomohla profesionálna herňa s aspoň desiatimi dráhami,“ uviedol stručne na margo zvolenských podmienok Pospíšil, ktorého táto hra, rovnako ako ostatných členov Perfectu, doslova opantala. „Keď sa jej dostanete pod kožu, pohltí vás. Máme medzi sebou aj členov, ktorí za hlavu hodili niekoľkoročné úsilie v iných športoch a začali sa venovať práve bowlingu. V tejto hre sa musíte spoliehať sám na seba, na svoje schopnosti. Venujem sa jej už osem rokov a stále sa jej neviem nasýtiť. Odpovedať ale na otázku čím si ma získala je ťažké, nedokážem to totiž definovať.“ Bowling učaroval aj Pospíšilovej manželke Dáši, ktorá je taktiež veľmi úspešnou hráčkou. Zaujímalo nás preto, či je manželský zväzok u spoluhráčov bowlingu výhodou, alebo nie? „Veľa spolu trénujeme, takže poznáme svoje prednosti, ale aj nedostatky. Pomáhame si ako sa len dá,“ pousmiala sa hlava rodiny.
Užíva si beh 90-ročných
Pri oceňovaní najlepších športovcov mesta Zvolen za rok 2007 sa nezabudlo ani na najstaršiu generáciu. Spomedzi niekoľkých adeptov sa vybraná komisia rozhodla cenu za dlhoročné zásluhy, ale stále aj výborné výsledky na športoviskách, udeliť Danici Sokolíkovej. Úspešná veteránka nás pri „spovedi“ zaskočila nemalou dávkou skromnosti. „Vo Zvolene sa určite nájdu aj ďaleko lepší veteráni,“ vyhŕklo z dlhoročnej reprezentantky a dodnes mládežníckej trénerky atletiky. „Kým ja som na majstrovstvách sveta veteránov v talianskom Riccione bola až jedenásta, moja kolegyňa Národová bola vo vrhačskom päťboji šiesta. Ona by si túto poctu určite zaslúžila viac.“ Sokolíková je vo zvolenskej verejnosti známa aj ako organizátorka rôznych športových podujatí pod Pustým hradom. Atletike sa venuje už štyridsaťosem rokov, na pretekoch sa prvýkrát objavila ako štrnásťročná. Kráľovná športu hrá v jej živote prím od nepamäti. „K športu mám vypestovaný silný vzťah, milujem pohyb. Mám vyštudovanú fakultu telesnej výchovy a športu, kam som sa rozhodla ísť po absolvovaní strojníckej priemyslovky. Atletika mi jednoducho učarovala a chytila ma za srdce,“ vyznala sa laureátka veteránskej kategórie, ktorá sa vďaka športu teší výbornému zdraviu. Čo jej však v súčasnosti na pohode nepridáva, sú zhoršujúce sa podmienky pre miestnych atlétov. „Nemáme k dispozícii poriadne dráhy a atletický štadión vôbec,“ potvrdila trénerka, ktorá už niekoľko rokov odovzdáva svoje bohaté skúsenosti mládeži v AK Danica. „Čo sa týka nášho klubu, aj my pracujeme v skromných podmienkach. Pre mňa je však najpodstatnejšie zanietenie detí pre atletiku. Keď vidím s akým nadšením pretekajú, rozžiari sa mi na tvári úsmev.“ A do kedy budeme na trati vídať ju samotnú? „Určite dovtedy, kým mi to zdravie dovolí. Na MS sa s radosťou chodievam pozerať na stometrové šprinty mužov a žien nad deväťdesiat rokov. Vždy sa pritom s niekým stavím, či pretekári budú bežať, alebo chodiť. Doteraz ma nesklamali ani raz, zakaždým to odbehli.“
