Veľká noc je kresťanským sviatkom, ktorý neignorujú ani „vlažní“ veriaci. V Očovej na sviatky pamätajú, no tradície tu majú aj iné korene. V mnohých rodinách uchovávajú krásne vyšívané kroje, pamiatku na mamy, staré mamy, aj odev, ktorý si ženy obliekajú najmä ako členky folklórnych skupín. Nezabúdajú na tradície ani v kuchyni, gazdinky tu vždy mali v jednej ruke varechu...
Veľká noc? Aj plnené kozľa
Rodina Chabadovcov tradície uchováva, vždy jej bol blízky aj folklór. Domáca pani sa pochválila krásnym krojom, rovnako receptami na veľkonočný stôl. Plnené kozľa k tomu neodmysliteľne patrí. Vždy, ako väčšina dedinských rodín, chovali barany, kozičky, to bola i zostala tradičná pochúťka. Príprava je jednoduchá. No najprv treba kozľa alebo baranča vychovať, potom zarezať, vypitvať, odrezať paprčky, krk a to, čo sa hodí do plnky vrátane vnútorností. Mäso uvariť v osolenej vode, pomlieť alebo pokrájať, pridať vajcia, mlieko, trochu cesnaku, korenie, majoránku, rascu a biely chlieb či rožky namočené vo vývare, v ktorom sa varilo mäso. Jahňa plnili tak, že odtiahli kožu a natlačili pod ňu plnku. Niekedy ho piekli v peci, dnes v rúre. Vtedy treba dať na pekáč aj slaninu, soľ, veľa rasce a korenie.
Nafúknutá praženica
Veľkonočná nedeľa sa bez nej nezaobíde. Recept pozná väčšina Očovanov. „Slaninu, dobrú domácu, upražíte, čím viac ľudí, tým viac vajec dáte. Treba osoliť, roztrepať a vyliať na horúcu masť. Musíte mať vyššiu panvicu alebo pekáč. Nemiešať. Nechať stuhnúť, obrátiť na druhú stranu a dopiecť.“ Niekde dávajú do praženice múku a mlieko. V gazdovských rodinách, kde chovali veľa sliepok, sa praženica s múkou nemiešala. Upečenú pokrájate na trojuholníky podľa počtu stravníkov. Praženicu, či skôr omeletu, jedávali v bohatších domoch počas celého roka, v chudobnejších na sviatky. Pili bielu kávu z melty. Melta sa v obchode kúpiť dala, niekde ju však robili doma. Opražili jačmeň a podrvili ho v mažiari. V bežné dni boli na stole jednoduché jedlá - halušky, rezance, čír, kyslá polievka...
Rezance s babrilom
Kilo polohrubej múky zamiesite s vodou a trochou soli, cesto rozvaľkáte, pokrájate. Rezance vyvaríte v osolenej vode. Pomastíte masťou. Dožlta upražíte lyžicu masti s dvomi lyžicami polohrubej múky. Zalejete pol litrom mlieka a chvíľku povaríte. Rozšľaháte 2 vajcia a vlejete ich do omáčky tak, aby sa nezrazila. Vajcia možno aj rozšľahať v mlieku a vliať do zápražky. Necháte povariť. Do rezancov s omáčkou môžete pridať tvaroh, bryndzu, smotanu a dochutiť.
Príprava na Veľkú noc
Očovania odjakživa doma údili. Domáce údené je pochúťka. Z udiarne u Chabadovcov ide vôňa, až nos šteklí. Klobása, slanina... Teraz už neúdi každý, kedysi to bolo nutné. Bez mrazničiek bolo treba mäso zakonzervovať, aby nesplesnelo a neprehrýzli ho červíky. Údenie potrebuje dobré drevo, ktoré nepúšťa živicu, aj vetranie. V tridsiatych rokoch zabíjali prasce vážiace okolo 120-150 kíl. Múka bola pre ľudí, otruby pre zvieratá, Poslúžila aj repa a najmä zemiaky. Jednoduchšie bolo vychovať za rok dve menšie na mäso ako veľkú „na slaninu“.
Jedlá sú tu tradičné
„Na Veľký piatok“, hovorí Mária Chabadová, „dodržiavame pôst. Tradičným jedlom sú rezance s makom a maslom." V sobotu varia šodrovinu, polievku. Tradičnými jedlami sú najmä v zime halušky s kyslou kapustou, škvarkami, slaninou. S hlávkovou sa varievali vtedy, keď sa minula kyslá zo suda. Najlepší nápoj? Žinčica! Z vody, v ktorej varili halušky, robili – „haluškovinu“. Stačí uvariť halušky, vybrať, zliať trochu vody, pridať pretlačený cesnak, korenie, soľ, prípadne syr. Robievajú aj polievku z vývaru zo zemiakov. Stačí pridať uvarené zemiakové krížalky a dochutiť.
Kúpači mali čo robiť
Na Zelený štvrtok zaviazali zvony, v sobotu dopoludnia ich rozviazali. A bolo možné aj hodovať. Pestro zdobené kraslice neboli bežné, vajíčka farbili v cibuľových šupkách pre kúpačov. V Očovej chlapci šibať nechodili, iba kúpať. Niektoré dievky sa museli veľakrát za deň prezliecť, ak mali veľa nápadníkov. Pani Chabadová spomína: „Zrána prišli mládenci a pýtali sa - už ste povstávali? A kdeže je Anička alebo Marienka...? A už ju ťahali do potoka. Daktoré dievky sa poskrývali, no nebolo to platné. Ak bola na dvore studňa s vodou, jedni dievku držali, druhí oblievali.“ Cez sviatky mládenci a dievky mali možnosť na flirtovanie. Dokonca aj v kostole. Niektorí mládenci sa vytláčali tak, že sa bili prútmi po hlavách. Občas bola taká tlačenica, že voľaktorý odpadol. Každý chcel byť vpredu, zozadu zo štvrtého radu na chóre dievky nevidel. Medzi dievčatami tiež vládol boj o pohľad na vyvoleného a tie, ktoré stáli v prvých radoch, boli na očiach. V pondelok mali chlapci a dievčatá ďalšiu šancu prejaviť si sympatie. Všade, kde mali dievku, čakali na kúpačov. Začínali okolo siedmej, kto prišiel popoludní, hovorili mu, že sa zabudol. Teda - že bol pripitý. Kúpači dostali vajce, po poháriku, to stačilo. Žiadne obložené misy a šaláty kedysi neboli.
Očovské kroje
Očovanky sú hrdé na kroje. Vyšívali ich prababky, babky, ony, ich dcéry... Aj Mária Chabadová má v truhlici pár skvostných kúskov. Niektoré majú zo sedemdesiat rokov. Ženy tu vyšívať vedia a tento kumšt zachovávajú dodnes. Aj Anna Široká, už pamätníčka, vyšívala rada, a rada aj varila. Dodáva, že šikovné ruky tunajších žien vždy vedeli urobiť dobré jedlo a vyšiť krásne kroje. Oplecká, brusliaky, glotové sukne... Nuž a Mária Chabadová vysloví svoje želanie. Odfotiť rodinu v starodávnych krojoch, aby mali potomkovia pamiatku.
