Hráči zo Záhoria mali navrch v obsadení jednotlivých postov, v kolektívnosti i bojovnosti. Zelenobieli vynikali hlavne v ofenzíve, ktorej velil prvý útok na čele s hviezdnym Žigmundom Pálffym. Bývalá megastar NHL si do štatistík pripísala 15 bodov, nezaostávali ale ani Zálešák, Mikúš, Školiak, či Liščák. Skalickej útočnej sile však vo veľkej miere situáciu uľahčila a zábavu dopriala aj najväčšia slabina HKm, ktorou bola defenzívna činnosť. Tá pôsobila ťažkopádne, mdlo a neohrabane.
Katastrofálne slabí boli všetci zvolenskí obrancovia, sklamaním bolo aj brankárske zlyhanie majstra sveta Vladimíra Hudáčka. Doslova trápny bol hlavne zvolenský výkon v šiestom domácom zápase. Hra bez srdca, nasadenia a súdržnosti nám priam tisli na jazyk otázky typu – Hrajú vôbec za svoj klub a mesto? Kde bola ich, pre play off tak vyslovene potrebná, bojovnosť? Na tieto otázky si musia odpovedať sami hráči, pretože fanúšik im toto zlyhanie len tak ľahko neodpustí. Prehrať sa dá aj so cťou, ale to čo predviedli a dokázali hokejisti Zvolena, keď až v štyroch zo šiestich zápasov jednej série utrpeli debakel, musíme považovať za hanebné. Klub, ktorý údajne dlhodobo patrí medzi silnú štvorku slovenskej extraligy, rozniesla na kopytách Skalica. Tím, ktorý ešte nedávno nevzbudzoval žiadny rešpekt. Tím, ktorý síce tvorili aj hviezdy a veľké individuality, no hlavne bol súdržný, bojovný a veľmi túžil po postupe. Za víťazstvom išiel v každom jednom stretnutí, jeho túžba po semifinále bola enormná. Baviť sa o tom, či Skalica postúpila zaslúžene, je absurdné. „Títo to dotiahnú ďaleko,“ poznamenal jeden z fanúšikov HKm po poslednom zápase série a nasrdene dodal: „Naši darebáci sa môžu učiť. Pálffy je veľký hráč, ale v prvom rade sa podriadil kolektívu. Kde bol ten zvolenský, netuším.“
Skalický trdelník už na Slovensku vzbudzuje rešpekt. O jeho „trpkej“ chuti by už veľmi dobre vedeli rozprávať aj zvolenskí hokejisti.
