Ak by ste mali prirovnať barážové stretnutia k tým prvoligovým, sú náročnejšie?
- Martin sa svojou výkonnosťou približuje k špičke našej východnej skupiny. Určite by sa zaradil do prvej štvorky, čo potvrdili obe stretnutia. O ľahkého súpera rozhodne nejde.
Vráťme sa k základnej a nadstavbovej časti súťaže, ktoré ste vyhrali prakticky bez problémov. Vládne s nimi spokojnosť?
- Som rád, že sme ich zvládli, pretože pred nadstavbou sme mali len trojbodový náskok. Nebezpečný bol hlavne Vranov, ktorý sme zlomili zápasmi na našej palubovke. Potom nás už prakticky nemal kto zdolať, posledné prehry v nadstavbe boli viacmenej dielom straty motivácie. Nakoniec, osembodový náskok je najvyšší, ktorý kedy víťaz prvej ligy vôbec dosiahol. Z prvenstva mám radosť aj preto, lebo nás v poslednom čase prenasledovali zranenia, chlapci mali často pracovné povinnosti a tak sme museli v zostave improvizovať. Zvládli to však bravúrne.
Určite vám pomohli aj príchody Michala Galajdu, či vyliečeného Petra Vreštiaka.
- Bez týchto hráčov by sme možno súťaž ani nevyhrali. Galajda výborne nahradil Budáča a na poste stredáka bol veľkou oporou. Čo sa týka Vreštiaka, o tom netreba ani rozprávať. Pre mužstvo veľmi dôležitý hráč, ktorý svoju dobrú výkonnosť potvrdzuje aj v baráži.
V čom teda Hriňovčania vynikajú a naopak, čo im k maximálnej spokojnosti ešte chýba?
- Našim najväčším plusom je výborná partia. Chlapcom to funguje na palubovke, ale aj mimo nej. Druhým plusom je naše víťazstvo v súťaži, čím sme naplnili svoj cieľ. A mínusy? Budem sa opakovať, ale našim najväčším problémom bolo zísť sa pravidelnejšie v plnej sile. Fungujeme na amatérskej úrovni a súťaž sme odohrali prakticky bez tréningu. Ak sa pravidelne a dobre netrénuje, mužstvo sa nemôže ani zlepšovať. Trénovať jedenkrát do týždňa je málo na prvú ligu, nie to ešte na extraligu. Žiaľ, možnosti pre profesionalizmus nemáme a preto chlapcom ich dochádzku nemôžeme ani vytýkať. Naopak, sme radi, že ich prístup k volejbalu je taký aký je.
Napriek tomu, ciele, ktoré ste si pred sezónou vytýčili, ste naplnili. Zostáva vám už splniť len jeden – vyhrať baráž. Podľa Jozefa Vidiečana chcete uspieť aj v tejto konfrontácii. Záhadou však zostáva, či chce Hydrex hrať aj extraligu.
- Ešte stále sme nepreskočili Martin, ktorý sa len tak ľahko nevzdá. Ak by sa nám však baráž vyhrať podarilo, dostanú chlapci dva týždne voľno. Potom zorganizujeme spoločnú opekačku, na ktorej sa dobre zabavíme, ale aj v kľude porozprávame, čo ďalej. Na to, aby sme hrali extraligu, potrebujeme vyriešiť tri základné veci. V prvom rade ju musia chcieť hrať hráči, ktorí tvoria súčasný káder, v druhom rade by sme mužstvo museli adekvátne posilniť a v neposlednom rade vyriešiť situáciu s halou, pretože v tejto školskej by sme extraligu určite hrať nemohli. Hoci mám v úmysle pokúsiť sa vybaviť výnimku, veľké šance na úspech si nedávam. Do úvahy tak pripadá naše „hosťovanie“ v Detve, čo by bolo celkom reálne riešenie. Opakujem však, v prvom rade musia mať o postup záujem hráči.
Takže nad výstavbou novej haly sa v Hriňovej už neuvažuje?
- Plány boli, čo je veľmi pekné. Realita je však iná, výstavba novej haly si toho vyžaduje strašne veľa. V tomto smere však na ťahu už nie je klub, ale mesto a ďalší sponzori. Osobne to veľmi ružovo nevidím a tak som pánovi primátorovi navrhol, aby sme za menšie finančné náklady zrekonštruovali náš súčasný domovský stánok. Primátor bol nadšený a možnože k realizácii tohto nápadu nám pomôže aj úspech v baráži, no zatiaľ sa na celú vec pozeráme triezvo a za schodnejšiu cestu považujeme hosťovanie nášho klubu v Detve.
Na záver jedna priama otázka. Marián Beňo postúpiť chce?
- Jednoznačne, veď všetko robíme pre to, aby sme hrali čo najvyššie a najlepšie. Ak príde k hlasovaniu, určite budem za.
