Na začiatku bol Daniel
„Viete o tom, že trasológia je podľa všetkého najstarším písomne zachyteným kriminalistickým odborom?“ – opýtal sa položartom starší kriminalistický expert major René Kliment. „Naozaj!“ – presviedčal. „Siaha ešte do starozákonných čias!“
Skutočne. V Starom zákone o nej nájdeme zmienku cez proroka Daniela, ktorý žil na dvore perzského kráľa, kde uctievali modlu božstva Bél. Do jeho chrámu každý deň odnášali štyridsať oviec a víno. Všetko jedlo do rána zmizlo, čo bolo svedectvom o božskom apetíte. Daniel bol známy svojou neochotou klaňať sa Bélovi a tak si ho kráľ zobral na paškál. Daniel vyslovil pochybnosti o Bélovej existencii a kráľ rozhodol – buď Daniel dokáže, že to nie je Bél kto každú noc v chráme hoduje, alebo zomrie! Kráľ nechal doniesť pravidelnú dávku potravy a jediné dvere do chrámu zapečatil. Prešibaný Daniel ešte predtým nechal po miestnosti porozsýpať jemný popol. Ráno bola pečať nedotknutá. Jedlo zmizlo. V popole ale zostali desiatky odtlačkov ľudských stôp. Mužských po Bélových kňazoch a detských a ženských po ich manželkách a deťoch. Dnu sa dostali tajným vchodom a do rána, tak ako každú noc, hodovali na pripravenej hostine...
Už trošku vážnejšie
Oficiálnym zakladateľom trasológie je však Francúz (odtiaľ z francúzštiny trasé – stopa) Eugéne François Vidocq (1775 – 1857), muž s veľmi zaujímavým životopisom, ktorý dokázal, že z capa môže byť vynikajúci záhradník. Pôvodne sa totiž ako zločinec dostal aj na galeje. Neskôr sa stal policajtom a založil slávnu Sureté, prvú modernú policajnú organizáciu vo Francúzsku. Považujú ho zároveň za zakladateľa mnohých odborov modernej kriminalistiky.
Keď to tak berieme, trasológia je jedným zo základných kriminalistických odborov. „Trasologická stopa“ – vysvetľuje major Kliment - „sa nachádza na mieste 99,9 percent všetkých spáchaných trestných činov. Je to jednoduché. Páchateľ sa musí nejako na miesto
činu dostať a spravidla tam zanechá aj nejaké stopy. Trasológiu môžeme vylúčiť jedine v počítačovej kriminalite. Asi by sme ju mohli pri nej použiť len vtedy, keby si páchateľ stúpil na klávesnicu...“
Základná poučka hovorí: „Trasologická expertíza sa zaoberá vznikom, vyhľadávaním, zisťovaním a skúmaním stôp nôh, obuvi, dopravných prostriedkov a stôp ďalších objektov, ako sú súčasti ľudského tela, odevov, predmetov, zvierat a pod., s cieľom identifikácie týchto objektov alebo zistenia skupinovej príslušnosti a objasnenia všetkých okolností spojených so vznikom trasologickej stopy.“ Inými slovami, úplne laicky – keď niekto alebo niečo na čosi mechanicky pôsobí, zostanú na tom stopy. Často zanedbateľné, na prvý pohľad neviditeľné, ale pre kriminalistického experta objaviteľné a veľavravné.
Medzi expertmi
V oddelení trasológie KEÚ v Slovenskej Ľupči sme napočítali len troch pracovníkov. Staršieho experta majora Klimeta, ktorého sme už predstavili, kriminalistického experta nadporučíka Radoslava Drapku a dokonca aj jednu dámu, kriminalistickú laborantku Annu Kremničanovú. Robia expertízy pre celý bývalý Stredoslovenský kraj a ešte vypomáhajú aj západu Slovenska. To, že nosia biele plášte a miesto činu zvyčajne prenechávajú kriminalistickým technikom na útvaroch, ešte neznamená, že nie sa aj na nich nevzťahuje to, čo na ostatných policajtov. V rátane povinných strelieb.
Radoslavovi Drapkovi sme hneď z úvodu položili otázku: Keď sa pozerá na americké krimiseriály, povedzme série CSI, nemá sa niekedy chuť pousmiať?
„Ani nie“ – odpovedal. „Postupy pri zisťovaní a vyhodnocovaní stôp sú vlastne tie isté. Akurát, že vo filme idú len po jednej stope. Pritom je ich na mieste činu určite oveľa viac. Usmievať sa ale môžeme nad filmovými databázami. Keď vidíte filmového kriminalistu ako naťuká údaje do databázy a ihneď mu vyhodí dobreženie rodné číslo páchateľa...“
V praxi to zvyčajne prebieha tak, že po zaistení miesta činu kriminalistický technik najprv očísluje a odfotí všetky stopy, odfotí ich aj s mierkou a s použiteľných stôp, napríklad odtlačky obuvi, zaistí na želatínovú fólou alebo vyhotoví odliatky. Tie pošle kriminalistickým expertom. Ideálne je, ak ich môžu porovnať s obuvou páchateľa. Je až prekvapivé čo všetko možno z takých stôp zistiť. Napríklad aj spôsob chôdze.
„Vrcholom trasologickej expertízy je“ – dodáva Radoslav Drapka - „individuálna identifikácia predmetu, ktorý trasologickú stopu vytvoril. Tento proces môže byť ďaleko zložitejší. Nemusí to byť len obuv, ale aj nejaká časť odevu. Ale je to náročné na čas a sústredenie.“
Ucho na dverách
Pred časom sme sa dopočuli o prípade, v ktorom sa podarilo usvedčiť páchateľa podľa otlačku, ktoré zanechalo jeho ucho na dverách. Pokúsili sme sa vyzvedieť, čo je na tom pravdy.
„Nie je to nič nezvyčajné“ – ubezpečoval nás Radoslav Drapka. „Páchateľ napríklad počúva pred dverami, či sa v byte, do ktorého sa chce niekto vlámať, niekto nenachádza. Alebo chce opustiť byt a načúva, či sa niekto pohybuje po schodoch. Samozrejme, že to nemusia byť len dvere od bytu, ale povedzme aj dvere od garáže, alebo hocičo iné. Na dverách nič nevidieť. Je to stopa latentná, ale možno to zviditeľniť“ - otvoril chladničku. Nemali v nej obed, ale čierne želatínové fólie. Pomocou nich možno sňať otlačky. Nuž a žiadne ľudské ucho nie je úplne rovnaké. Stačí porovnať otlačok s uchom páchateľa a...
Pomocník ineternet
Aby mohli vyhodnotiť stopy, majú kriminalistickí experti k dispozícii celé katalógy so vzorkami obuvi, či pneumatík. Ale to nestačí, hoci majú veľmi dobrú spoluprácu s predajcami a sú s nimi neustále v kontakte. Vynikajúcim pomocníkom je internet. Veď množstvo vzoriek je v elektronickej podobe. Spolupracujú aj so zahraničím, najmä s Čechmi a Poliakmi: „Kto sa o niečo posunie dopredu, má nejaké nové poznatky“ – hovorí René Kliment – „dodá informácie aj ďalším.“
Je až neuveriteľné, čo všetko možno zistiť s pomocou trasológie. Napríklad z pohodenej žuvačky... Z nej možno získať s pomocou stomatológov odtlačok konkrétneho zubu. A hoci nie vždy je možné podľa takýchto stôp páchateľa usvedčiť, identifikovať ho, možno ho povedzme vylúčiť.
Neuveriteľné je aj to, čo všetko môže zanechať stopy. Dokonca aj zmena elektrostatického náboja. Páchateľ má gumenú obuv, stúpi na podlahu, na ktorej vytvorí elektrostatický náboj a podľa neho sa zhluknú prachové častice! „Je to proste fyzika“ – uzatvára malú exkurziu do sveta trasológie René Kliment. „A tam, kde dochádza k fyzikálnemu pôsobeniu, možno zmeny aj skúmať.“