Ak v africkom kmeni Masajov zomrie dieťa, jeho telo odnesú do lesa, kde ho nechajú ako potravu pre zvieratá. Znie to neuveriteľne, zvrátene, pre Masajov je to však otázka viery. „Je to kočovný kmeň, nikde nie je doma, preto praktizuje tento spôsob. Masajovia sú presvedčení, že takto vrátia dieťa prírode a tým akoby zostalo navždy s nimi,“ vysvetľuje 29-ročný Ken, domorodec z Kene.
Ken je prezidentom kenskej humanitnej organizácie, ktorá sprostredkúva adopciu kenských detí na diaľku. Hovorí, že hoci je čoraz viac Keňanov vzdelaných a hodnoty v krajine sa menia, niektoré domorodé kmene nechcú akceptovať, že vláda už viaceré tradície zakázala. „Aj môj kmeň, nazýva sa Luo, dodnes praktizuje tradície, s ktorými nesúhlasím,“ hovorí. „Je to napríklad ženská obriezka alebo, tradícia, že žena, ktorá ovdovie, sa musí znova hneď vydať bez toho, aby si mohla vybrať. Takisto mladé dievčatá nútia rodičia vydať sa za muža, ktorého jej vyberú oni. Tie tradície sú súčasťou našej dlhej histórie a v ľuďoch sú hlboko zakorenené. Proces zmeniť ich bude veľmi dlhý.“
Ken žije blízko hlavného mesta Nairobi, v jeho dedine od podobných tradícií už upustili, manželku si môže vybrať sám, no stále je slobodný. „Mám skvelých rodičov, do ničoho ma nenútia. Pochádzam z desiatich detí, našťastie, som najmladší. U nás totiž pretrváva tradícia, že najskôr sa musia poženiť a povydávať starší súrodenci. Ide to vždy postupne, od najstaršieho a nikoho v svadobnom reťazci nemožno vynechať. No ja, keďže som posledný na rade, si môžem na ženbu dopriať čas.“
Aj polygamia je súčasťou ich tradície. Ken má jedného otca a päť matiek. Jeho biologická mama má tri deti. „Filozofia polygamie u nás je taká, že muž, ktorý sa stará o rodinu, podporí každú svoju ženu určitým finančným kapitálom a ona sa musí sama začať starať o seba a o svoje deti. Takže zvyčajne v niečom podnikajú, prípadne majú malý obchod, aby sa uživili.“
Svadobná ceremónia je veľkou rodinnou slávnosťou, v kmeni Luo jej predchádza zvyk spoločnej noci ešte pred svadbou. „Keď sa rozhodnem oženiť, prvých musím informovať rodičov. Potom svoje dievča privediem domov, aby som im ju predstavil. Podľa tradície zostáva aj na noc a už môže spať s budúcim manželom v jednej posteli. Táto noc sa oficiálne uznáva ako ich prvá spoločná, kým u vás je to svadobná noc. Aj táto noc má svoj predpísaný rituál. Obidvaja moji rodičia odídu spoločne do spálne – skôr ako moja nastávajúca, v žiadnom prípade nemôže ísť prvá. Potom nám dajú nejaké znamenie, že oni sa už pomilovali a teda nastala chvíľa, keď sa už môžeme aj my. Na druhý deň sa zíde pri sviatočnom stole celá naša rodina, prídu všetci moji súrodenci. Ak je dievča tiež z kmeňa Luo, slávnosť je pre ňu veľkým testom, pretože musí navariť pre celú rodinu. Musí dokázať, že ovláda tradičné jedlá nášho kmeňa.“
Tradičný pokrm má každý kmeň. Keďže kmeň Luo pochádza z oblasti, ktorá sa rozprestiera pri jazere, ich kmeňovým jedlom je pečená ryba s ugaly, čo je kukuričná kaša, ale nie taká, akú poznáme my. Ich ugaly pripomína náš peceň chleba. Pripravuje sa z kukuričnej múky, ktorá sa varí s vodou dovtedy, kým zmes nie je úplne hustá. Taká hustá, aby sa dala z hrnca preklopiť a krájať ako chlieb.
V triede je spravidla viac ako 70 detí
Keňa má takmer 30 miliónov obyvateľov, podľa štatistických údajov tamojšej vlády dva milióny detí žijú v takej chudobe, že bez finančnej pomoci nedosiahnu ani základné vzdelanie. Finančnou pomocou je aj adopcia kenských detí na diaľku. Ken problém s tým, že by nemohol chodiť do školy, nemal, vďaka primeraným finančným pomerom svojej rodiny vyštudoval aj strednú školu. Dnes sa snaží pomáhať deťom, ktorých rodičia peniaze na školu nemajú. Oslovila ho myšlienka pomoci bez rozdielu rasy a začal sa zapájať do humanitárnych aktivít. Dnes je prezidentom kenskej humanitnej organizácie, ktorá pri adopcii kenských detí na diaľku spolupracuje s pražskou organizáciou Narovinu. „Snažíme sa, aby adoptované deti chodili do neformálnych škôl, pretože v štátnych je v triede spravidla viac ako 70 detí, a to sa veľa nenaučia,“ hovorí Ken. „Vláda nemá možnosti, ale ani záujem rozvinúť sieť škôl, aby sa situácia zmenila. Staviame preto nové školy alebo spolupracujeme s privátnymi, aby mohli deti dosiahnuť lepšie vzdelanie. Väčšina detí, ktoré adoptujeme, chodí práve do škôl, ktoré nemajú problém štátnych škôl s vysokou naplnenosťou.“ Výber detí do projektu adopcie na diaľku majú na starosti dobrovoľníci po celej Keni. Adoptívny rodič si môže dieťa, ktoré podporí, vybrať podľa fotografií.
Finančná pomoc je adresná
Adopcia afrických detí je projekt pomoci na diaľku. Dieťa zostáva doma so svojou rodinou, adoptívny rodič mu dáva možnosť chodiť do školy, a tým aj nádej na lepší život. V súčasnosti je v Keni adoptovaných vyše 2500 detí, ktorým hradia vzdelanie slovenskí a českí adoptívni rodičia. Viac adoptívnych rodičov je v Čechách, kde program funguje dlhšie, na Slovensku je ich zatiaľ len okolo tristo.
Projekt je zameraný na pomoc africkým deťom, ktoré žijú v úplnej chudobe. Adoptívny rodič - môže to byť jednotlivec, skupina ľudí, škola, organizácia alebo firma - mu hradí školné, učebné pomôcky a povinnú školskú uniformu.
Mesačne podpora predstavuje 730 korún, ročne je to 8760 korún. Peniaze neposielajú rodine dieťaťa, ale tamojším organizátorom projektu, ktorí deťom nakúpia všetko potrebné a zaplatia za neho školné.
Adopciu sprostredkováva Humanistické centrum Narovinu v Prahe, v ktorom pôsobia aj slovenskí dobrovoľníci. Cez toto centrum je pomoc adresná; adoptívny rodič si vyberá konkrétne dieťa podľa fotografie. Koordinátori ho informujú o jeho prospechu v škole. Dostane jeho vysvedčenie aj aktuálnu fotku. S dieťaťom si môže písať, môže ho potešiť darčekom a v rámci svojich možností ho prípadne aj navštíviť.
