Ruská anabáza sa pre centra slovenskej reprezentácie začala dobre. Potkan, ako Andreja familiárne prezývajú, dostával na ľade dostatok príležitostí a patril k ťahúňom jedného z najslabších tímov ruskej Superligy. Karta sa začala obracať po výmene trénera na sklonku minulého roka. „O tom je hokej. Novému lodivodovi som nepadol do oka a prestal som hrávať,“ skonštatoval tridsaťročný Podkonický, ktorý si napriek tomu ruskú skúsenosť pochvaľuje. „O Rusku kolujú rôzne fámy a traduje sa, že Slovákom, až na pár výnimiek, hokejovo veľmi nevonia. Mne osobne sa v tejto súťaži hralo dobre. Samozrejme, medzi mužstvami hornej a dolnej časti tabuľky sú veľké rozdiely, no po hokejovej stránke som sa v Superlige cítil dobre. Hoci som bol zvyknutý hrať viac do tela, so štýlom hokeja som problém nemal,“ potvrdil Andrej, ktorý sa v januári vrátil na sever Čiech, do Liberca. “
Liberec mal na titul
Z Podkonického návratu mali radosť obidve strany. „Tigri mali kvalitný, za posledné roky asi najsilnejší tím. Mali sme výborného brankára Pinca a štyri vynikajúce formácie, čo sa o žiadnom inom českom extraligistovi povedať nedá. Škoda, že sme sa neprebojovali do finále,“ poznamenal Andrej, podľa ktorého mnoho ľudí v Liberci smúti ešte aj dnes. Na nešťastné semifinále so Slaviou sa len tak ľahko nezabudne. „Smolu sme mali hlavne v prvých dvoch dueloch na jej ľade, keď sme jedno stretnutie prehrali až v samostatných nájazdoch a druhé v predĺžení. Na Slaviu a na titul vôbec sme rozhodne mali.“ Vyradenie vraj najhoršie niesol slovenský tréner Dušan Gregor. „Pod jeho vedením sme hrali úplne iným systémom. Ten má Gregor prepracovaný naozaj do detailov. O súperovi sme vedeli všetko, ako bude hrať, na čo sa máme pripraviť. Škoda, chýbalo nám viac šťastia.“
Slovenská realita?
Zvolenčan, napriek veľkému sklamaniu, dlho smútiť nemohol. Prakticky hneď po vypadnutí z play off sa pripojil k reprezentačnému tímu Slovenska, ktoré sa pripravovalo na MS v Kanade. „Nad účasťou v tíme som neváhal ani sekundu. Nie som v pozícii, že si môžem dovoliť reprezentačné pozvánky odmietať,“ uviedol Andrej, ktorého sme sa spýtali aj na atmosféru, ktorá vládla v mužstve pred šampionátom. „Hoci médiá a verejnosť nám neverili, každý z nás bol odhodlaný podať čo najlepší výkon a dobre reprezentovať. Veci týkajúce sa hráčov z NHL, či sporov vo vedení zväzu, sme síce vnímali, ale nezaťažovali sme sa nimi. My sme do Kanady cestovali, aby sme hrali hokej. Škoda, že to všetko dopadlo tak, ako to dopadlo.“ Tímu zloženému prevažne z hráčov európskych klubov skutočne veril len málokto. Až taký „hororový“ scenár, však neočakával nikto. Šampionát sa pre Slovensko takmer skončil katastrofou. „Keď sme vedeli, že budeme hrať o záchranu, bolo to frustrujúce. Atmosféra v hoteli a na tréningu bola na bode mrazu. Museli sme sa však rýchlo otriasť a sústrediť na zápasy so Slovincami,“ vrátil sa Andrej k najhoršiemu dňu majstrovstiev. Slováci sa nakoniec medzi svetovou elitou udržali, no kanadský šampionát tvrdo poukázal na momentálny stav hokeja pod Tatrami. „Niekde sme zaspali a hlavne sa uspokojili. Týka sa to hlavne výchovy mladých hokejistov. Spoliehať sa len na jednu generáciu hráčov z NHL sa nedá. Musíme neustále vychovávať nové a nové talenty. To si však žiada vytvárať im adekvátne podmienky, v kluboch dávať príležitosť hlavne odchovancom. Keď porovnám slovenské pomery „len“ s českými, akoby som porovnával malý Vatikán s veľkou Čínou. Veď si zoberme len Zvolen. Koľko odchovancov oblieka dres HKm? Pritom kopec šikovných chalanov hrá hokej „len“ v slabších európskych ligách. Nechcem nikomu radiť, ale práve v tomto má náš hokej najväčšie rezervy,“ zamyslel sa odchovanec hokeja spod Pustého hradu.
Napriek nedokončenému ruskému angažmánu, neúspešnému libereckému semifinále v českom play off a zbabraným majstrovstvám sveta, Andrej uplynulú sezónu za úplne nevydarenú nepovažuje. Naopak, pozerá sa na ňu reálne a športovo. „Každá skúsenosť, aj tá, ktorá nedopadne podľa predstáv, je na niečo dobrá,“ skonštatoval hokejista, ktorý si zahral aj v niekoľkých stretnutiach slávnej NHL a v nasledujúcej sezóne by sa rád vrátil do Ruska.
