SEBECHLEBY. Múzeum na Starej Hore, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a je súčasťou Sebechlieb, zriadili pred piatimi rokmi. Vzniklo z iniciatívy tamojšej obyvateľky Eleny Roziakovej. Hoci sa v Sebechleboch nenarodila, srdečnosť, pracovitosť, pohostinnosť a najmä ľudové tradície domácich jej natoľko učarovali, že sa rozhodla zanechať niečo zo života predkov pre mladé generácie. „Pred piatimi rokmi uplynulo presne 50 rokov odvtedy, ako som do Sebechlieb prišla žiť. Dostala som sem umiestenku. Dnes mám 74 a ani raz som neoľutovala, že som odtiaľto neodišla.“ Pre myšlienku múzea nadchla rodáčku zo Sebechlieb Máriu Cipcerovú. Začali ho spolu zriaďovať, dodnes v ňom pôsobia ako lektorky.
„Na obecnom úrade myšlienku múzea v skanzene uvítali, ale povedali mi, nemáme budovu, nemáme ani peniaze,“ spomína Elena Roziaková. „Vedela som, že tu má chyžku s vínnou pivnicou farár. Bez všetkého nám chyžku poskytol. Za tri mesiace sme zohnali exponáty. Chodili sme od domu k domu, všade nám niečím prispeli. A tak sme na zriadenie múzea nepotrebovali ani korunu. Nikto sa nepýtal, čo za to.“
Múzeum je malé, rovnako ako ostatné chyžky v osade. „Keď som sem prišla prvý raz, usadili ma vonku. Čudovala som sa prečo, ale v tom čase nemali obývacie miestnosti. Mali zadnú izbu, v ktorej bývali, strednú, v ktorej mali pracovnú miestnosť, v tretej mali uložené šaty,“ hovorí Elena Roziaková. Napriek neveľkým rozmerom je múzeum dokonalým obrazom života sebechlebských predkov. „Podarilo sa mi získať starožitnú vyrezávanú skriňu, domáci ju už pripravili na vyhodenie. Takisto starožitnú posteľ, je aj so slamníkmi. Musela byť bohato vystlaná, Sebechlebčania mávali vysoko postele.“ Zbierku tvoria staré náboženské obrazy, svätenička, súčasti sebechlebských krojov, figuríny v sebechlebských šatách, kolíska s bábikou, ktorá dokumentuje uspávanie dieťaťa doma aj pri práci na poli. V jednej miestnosti je prestretý stôl so stoličkami. Na ňom, podľa dávnych tradícií, je položený chlieb so soľou a modlitebná knižka. Vzácne sú rôzne druhy starodávnych žehličiek, bohato vyšívané vankúše, periny. Múzeum už dva razy vykradli, no miestni vzápätí ochotne prispeli ďalšími relikviami.
Autor: MOJ
