Očová je podľa slov pracovníka Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene Antona Krištína ideálnym miestom pre bociany. „Keď smerujú do afrických krajín, môžeme ich vidieť v húfoch. Väčšinou letia z Nemecka, teda cez nás len prelietajú. Okolo Očovej je ťahová cesta bocianov bielych (Slovensko je v centre ťahových ciest), v tomto období tam pozorujeme aj okolo 150 bocianov na jednej lúke. Jedna časť Očovej patrí do chráneného vtáčieho územia Európy. Je to tradične, teda ekologicky obhospodarovaná oblasť, hnojilo sa klasicky, málo chémie... Takéto veľké lúky bociany vyhľadávajú, majú tu dosť potravy, myši, hraboše, aj žaby, hoci tých podstatne ubudlo.“
Niekde vymierajú
Počet bocianov na Slovensku je stabilizovaný, hniezdi tu asi 1360 párov (v okrese Zvolen okolo 15 až 17, v okrese Detva 10 až 11, v Krupine 5 až 6), z centra Zvolena sa odsťahovali pri rekonštrukcii námestia. V niektorých krajinách Európy, ako je napríklad Dánsko či Holandsko, už prežíva len niekoľko kusov bez šance zvýšiť stav populácie prirodzenou cestou.
Umelé hniezdne podložky im pomáhajú nájsť miesta na hniezdenie, iní ľudia dokážu bocianie hniezdo zničiť. Proti hniezdu na dome najviac protestujú solventní ľudia s novostavbami. Východné Slovensko je k bocianej populácii najústretovejšie, smerom na západ sa to radikálne mení. „Teraz sme boli na východe, tam sa stretávame s ľuďmi, ktorí s bocianmi žijú v symbióze. Nevadí im nejaký trus na dvore alebo hraboš vypadnutý z bocianieho hniezda. Sú s prírodou spojení a veria, že bocian do domu prináša plodnosť, šťastie a radosť,“ dodáva.
Bocian čierny kontra rybári
Populácia bociana čierneho je oveľa menšia. Bocian čierny sa nepribližuje k ľuďom, hľadá si miesto v lesných oblastiach a pri vodných tokoch.
Podľa informácií mierne narastajú jeho počty, no rybári ho vidia veľmi neradi. Okolo Zvolena do okruhu piatich kilometrov možno nájsť asi päť až šesť hniezd napríklad v dolinách v oblasti Kováčovej, Neresnice, či v údolí rieky Slatina. „Tvrdí ochranári budú tvrdiť svoje, rybári svoje. Ale bocian čierny je nepochybne ozdobou prírody,“ dodáva Krištín.