Vyrástol na dedine a to, čo je pôda, dobytok, ako sa seje či orie nepozná od úradníckeho stola, ale priamo z praxe. Má to zažité na vlastnej koži. Aj on ako mnohí chlapci na dedine pásol kravy, takže vie, že pre dojnicu, ktorá potrebuje veľa krmiva, je dôležitá kukuričná siláž. Ovláda viacero jazykov, je sčítaný, poznal svet a predsa zostal v duši chlapcom z Dúbrav. Ale nie o tom bola reč. Hovorí sa, že nech by bolo akokoľvek, jesť treba. A tak poľnohospodárstvo je jednou z prioritných oblastí, ktorým sa venuje pozornosť, a o ktoré sa na medzinárodnom trhu bojuje.
Slováci sú pestovatelia zeleniny, každý ju má vo svojej záhradke. V obchodoch je však väčšinou zelenina dovážaná zo sveta...
- Máte pravdu, zelenina sa viac dováža a menej pestuje. Je to jedna z vecí, ktorá patrí do globalizácie trhov. Dováža sa nielen zo Západu, ale aj z Poľska, z Čiech, hranice sú otvorené. Ale my tam rovnako môžeme vyviezť náš tovar, nič nám v tom nebráni. V čom to viazne? Vo výrobných nákladoch. Svetové ceny komodít sú nižšie ako sú v Európe náklady. Je to vec politiky, aj Európskej únie. Musíme spĺňať podmienky, ktoré sa týkajú EÚ. Relatívne sú podmienky všade rovnaké, veľa záleží na vlastnej aktivite, v EÚ majú všetci rovnaké možnosti predávať a kupovať. Záleží na nich, ako sa dokážu zorientovať. Pokiaľ si vyberú takú štruktúru výroby, ktorú vyrobia za cenu pokrytia výrobných nákladov a konečný predaj im prinesie zisk, majú šancu uspieť. Pokiaľ sa však dlhodobo nevojdú do týchto cenových kalkulácií, prestanú to vyrábať. Ako u nás napríklad mäso a zeleninu. Vstupujú do toho aj iné okolnosti, súvisí to i s prírodnými podmienkami. Napríklad na španielsko-francúzskych hraniciach vylievajú víno do garátu, kompostujú paradajky... Lebo Španieli majú nižšie náklady ako Francúzi. Talianske víno je lacné, nemá vysokú kvalitu, ale spotrebitelia pozerajú na cenu, tak toto víno vytláča kvalitné odrodové. Všetko je súčasťou globalizácie. Nestačí iba vyrobiť, treba vedieť predať. Záleží to aj od dotácií.
Hovorí sa o cene mlieka. Ľudia sa zvýšenia jej ceny vždy obávajú.
- Ako sme vstúpili do EÚ, stanovenú kvotu mlieka sme ešte nesplnili, zatiaľ nám to tolerujú. Znížili sme stav dojníc. Cena mlieka pre farmárov sa pohybovala dosť nízko, teraz sme v stave na hranici s nákladmi. Mliekari tvrdia, že vlani spravili stratu, lebo sa nevošli do nákladov. Je to otázne, tlaky na ceny stále rastú od všetkých, ktorí sa na procese výroby a predaja podieľajú.
Globalizácia je pointou fungovania trhu?
- Išiel som na tržnicu vo Zvolene a kúpil som si kvet, vyzeral ako kravata, bol krásny – a z Mexika. Náklady na jeho výrobu boli lacnejšie, ako na kvety, čo dopestujeme tu doma. Akonáhle sa dostanú k slovu hráči ako je Nový Zéland, Austrália, India, Čína, tak sa veci viditeľne menia. Je to jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje nielen ceny, ale aj skladbu pestovaných plodín. Trhové hospodárstvo je o riziku – a o zisku. Ostatné okolo toho sú rituálne tance. Bravčovina sa tu prestáva robiť, lebo ceny klesli pod výrobné náklady. Chovali v Očovej, v Dobrej Nive... Ale neoplatí sa. Znížili sa stavy dojníc a z toho vyplýva, že aj hovädzieho dobytka celkovo, oproti roku 1990 na polovicu. Rodí sa málo teliat, krivka klesá. Rovnako je to s pestovateľmi. Efektivita je pre nich dôležitá. Zvýšli sa vstupy, hospodár musí zabezpečiť všetko, prípravu pôdy, hnojenie, výživu rastlín, herbicídnu ochranu... Rastlinná výroba je síce efektívna, ale náklady sú čoraz vyššie.
Je utópiou, ak by sa dnes niekto rozhodol farmárčiť?
- Malí farmári majú šancu. Napríklad Poliaci sa pretlačili aj preto, lebo sú tam malé rodinné podniky a majú nižšie režijné náklady. V Európskej únii je možný malopredaj, rodinné farmy sú v kurze, je možné sa na nich najesť, vyspať, relaxovať. Treba sa aj u nás naštartovať a skúsiť. Často je to i vec dobrých kontaktov, ak má obchodník z Detvy kontakty trebárs na Liptov, môže odtiaľ voziť žinčicu. Ale dôležité je, že pridanú hodnotu nevyrobíte, ak predáte mlieko, musíte vyrobiť oštiepok, priúdiť ho a a ten predať. Inak ako obchodník neprežijete. Kto chce v tejto oblasti podnikať, šancu má. Musí si nájsť správnu komoditu, dajú sa využiť úvery, aj prostriedky z Európskej únie, no a samozrejme vlastné peniaze. Treba si však uvedomiť, že poľnohospodárstvo má biologický charakter. Nie je to ako vyrábať topánky a mať ich rok na sklade. Repu treba zasiať v termíne, žatvu spraviť v termíne, aj ochranu rastlín v termíne. Na to by mal myslieť aj štát. V klasickej poľnohospodárskej krajine, akou je napríklad Francúzsko, dostane farmár, ktorý má dobrý projekt a je perspektívny, úver na 30 rokov na malé percento. Na schvaľovanie na rôzne úvery sa dlho čakať nedá, takéto veci treba riešiť rýchlo. Zisk je pre farmára, aj pre každého, kto podniká, kľúčom k prežitiu.
