Žijete pre fujaru, stal sa z vás uznávaný fujarista, ale v živote ste skúsili aj inú hudobnú kariéru.
- Máte pravdu. Keď som ako desaťročný začínal s hudbou, začínal som s fujarou píšťalkou. Keď bola u nás nejaká rodinná oslava, kolovala píšťalka okolo stola a skoro každý na nej vedel zahrať. To vo mne vzbudilo prirodzenú muzikantskú túžbu, ktorú som neskôr dotiahol do profesionálnejšej formy a na konzervatóriu som vyštudoval vážnu hudbu. Neskôr som robil dirigenta v detvianskej dychovej hudbe, hral som v country kapele na bendžo, v nočných baroch modernú hudbu na klávesové nástroje. Nakoniec som si uvedomil, že fujara je najkrajšia a vrátil som sa k nej. V Základnej umeleckej škole v Detve som učil hru na fujaru a píšťalky 20 rokov. Bola to asi prvá ľudová škola umenia, kde sa vyučovali tieto slovenské ľudové nástroje. Nakoniec som sa osamostatnil a naplno sa venujem fujare a všetkému, čo s ňou súvisí. Fujary vyrábam, učím na nich hrať, nahrávam CD, organizujem aj medzinárodné workshopy. Zaujímavú akciu sme mali napríklad na Podpolianskych folklórnych slávnostiach, kde boli fujaristi z desiatich štátov sveta.
Aký čas potrebuje človek na to, aby sa naučil na fujare aspoň základy?
- To je individuálne. Výhodu má ten, kto má hudobný sluch alebo základy hrania na niektorý hudobný nástroj. Mám študentov aj zo zahraničia. Učil som jedného Japonca z Tokia. Prišiel vo štvrtok na fujarový workshop, ktorý som organizoval, a v nedeľu na záverečnom koncerte už na ňom hral a dokonca aj spieval po slovensky. Je to človek, ktorý piaty rok študuje etnomuzikológiu, hrá na gajdy, a má obrovský talent. Hoci tak rýchlo a fantasticky sa to už asi nikto nenaučí, fujara nie je náročná. Keď vysvetlíme základy, rozsah nástroja, tóny, prstoklad, základy môže zvládnuť každý za pár dní.
Vydali ste tri hudobné nosiče, dva ste nahrali so zahraničnými muzikantmi. Aký mix hudby môžu ľudia na nich očakávať?
- S Američanom Benom Sorensenom sme nahrali CD, na ktorom sú prvky amerického pop music, blues, džezu a naše typické ľudové piesne v tradičnej forme, ktoré Ben tiež ovláda. Navyše veľmi pekne po slovensky spieva. Ben tu žil štyri roky. Za ženu si vzal Slovensku z Popradu a ako svadobný dar dostal fujaru. Nenormálne sa mu zapáčila, dnes je z neho fujarový fanatik. Na CD sú aj skladby ako Wonderfull World, Eternal Flame či dokonca Dvořákova Humoreska. Je dôkazom toho, že aj človek spoza veľkej mláky dokáže náš folklór precítiť. Samozrejme, CD kraľujú naše ľudové piesne, uzatvára ich netradičný mix world music a elektroniky. Ďalšie CD som vydal so španielskym priateľom Antoniom Oliasom, pochádza z Madridu. Je to CD s ezoterickou hudbou, stretávajú sa na ňom hudobné nástroje z rôznych častí sveta. Nahrávky spájajú náš folklór s mongolským alikvótnym spevom, s austrálskym didjeridoo, s japonskou schakuhacci či s africkými perkusiami.
O ktoré CD je väčší záujem, o čisto slovenské, alebo o CD s kombinovanou hudbou?
- Som prekvapený, že často je väčší záujem o CD s ezoterickou hudbou. Som rád, že moja myšlienka, že hudba spája ľudí celého sveta, sa naozaj uchytila a že ľudia si radi vypočujú aj iný štýl ako len tradičný. Ako učiteľa hudby ma to úprimne teší a fujare to iba pomôže. V tradičnej forme je a aj zostane krásna, to tradičné je vrchol majstrovstva fujary, ale v iných častiach sveta s ňou môžu profesionálni muzikanti experimentovať podľa svojich predstáv. Aj preto chcem fujaru sprístupniť profesionálnym hudobníkom z celého sveta.
