ZVOLEN. Na miestach, kde sa predpokladajú archeologické nálezy, musia pred stavbármi preskúmať terén archeológovia. Trojhektárovú plochu pri Zvolene v časti Čierne zeme skúmali archeológovia v apríli a máji, pretože tam vyrastie bytový komplex. A nie márne.
Našli zvyšky keramiky a taktiež aj pomerne zachované drevo. Neopracované, pochádzajúce z naplavenín. „Boli tam aj tri kusy prepáleného dreva, ktoré boli zrejme splavené z blízkej osady pri povodni,“ povedal nám archeológ vysunutého pracoviska Archeologického ústavu SAV Ján Beljak. Povodeň to musela byť veľká, bočné koryto Hrona sa vtedy posunulo južnejšie. Staré ostalo prázdne a začalo sa zanášať. „A to pomohlo zakonzervovaniu dreva, pretože zemina bola zásaditá.
„Keď sme robili rezy, našli sme najskôr drevo. To sme najprv nevedeli datovať. Potom sme tam našli prvé dva črepy. Vedeli sme, že je za tým určitá ľudská činnosť a má zmysel plochu rozšíriť a zdokumentovať ju. Začali sme nachádzať ďalšie črepy, niektoré aj z 15. storočia po Kristovi. Tie boli vo vyššej vrstve,“ popísal nám postup prác archeológ. Drevo bolo nižšie, v oveľa staršej vrstve spolu s keramikou, ktorú predbežne datujeme na prelom neskorej doby kamennej a staršej doby bronzovej.
Keramiku obyčajne datujú na základe štýlovej analýzy. Archeológovia vedia, ako sa po storočiach menil jej tvar a výzdoba, a ako sa určité štýly vyvíjali. „Stredné Slovensko je veľmi slabo prebádaný región, nemáme také spracované súbory, ktoré by pomohli k datovaniu, ako je to napríklad na juhozápadnom Slovensku,“ dodal Beljak. Viac sa spoliehali na drevo. Predpokladali totiž, že aj keramika pochádza z rovnakého obdobia ako drevo.
Najskôr to skúšali pomocou dendrochronológie. Vzorky poslali do Krakova profesorovi Krompiecovi. V júli do Zvolena zavolal, že dendrochronologickými metódami sa mu to nedá datovať. Navrhol, že vzorky pošle do laboratória v Kyjeve, s ktorým spolupracuje. Pred dvoma týždňami prišli výsledky. Tie príjemne prekvapili. Podľa rádiouhlíkovej analýzy, ktorú urobili na Ukrajine, pochádza drevo z rokov 2470 až 2280 pred Kristom. Má teda viac ako štyritisíc rokov.
Napriek tomu, že kyjevské laboratórium patrí k najspoľahlivejším, poslali vzorky aj do Nemecka. „Vždy chceme mať informácie z viacerých zdrojov, pre porovnanie,“ vysvetlil Ján Beljak. Aj keby sa ukázalo, že ide o mladšie vzorky, nebolo by to vraj sklamaním.
Staré drevo spred štyritisíc rokov možno skončí v múzeu. Aspoň časť z neho. Samozrejme, za predpokladu, že sa podarí nájsť financie na jeho zakonzervovanie. „Konzervácia je finančne náročná, z investičných prostriedkov sa to zaplatiť nedá,“ dodal archeológ. Aj preto budú hľadať pomoc u sponzorov. Podľa Beljaka drevo ešte nejaký čas vydrží, keď vydržalo štyritisíc rokov.
