ZVOLEN. Slováci konzumujú málo mlieka a mliečnych výrobkov a podľa štatistík sú na chvoste Európy. Európska komisia v lete tohto roka rozhodla, že bude podporovať konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov v školách. V školskom roku 2006-2007 sa distribuovalo do škôl v 22 členských štátov únie 305-tisíc ton mlieka, pričom únia naň prispela v prepočte viac ako 51,21 milióna korún.
Mliečne desiate boli populárne v Československu už v 60. a 70. rokoch minulého storočia a naše ministerstvo pôdohospodárstva chce začať prevychovávať deti na základných školách práve návratom mliečnych desiat. Podľa ministra rezortu Stanislava Becíka, ak si žiaci budú môcť kúpiť lacnejšie mliečne výrobky, zjedia ich vo väčšom množstve. „Očakávame, že sa zvýši spotreba mlieka a zlepšia sa návyky na konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov,“ povedal.
Hoci deti majú rady sladkosti a malinovky, keď sme sa opýtali v tretej B triede v piatej základnej škole vo Zvolene, ktoré z nich nemá rado mlieko, nezdvihla sa ani jedna ruka. Aj rodičia dbajú o správnu výživu svojich ratolestí. Námatkovo sme zisťovali, čo im pripravili na desiatu. Napríklad Tánička Gáboríková si so sebou do školy priniesla dve mandarínky a sladké oblátky. No tvrdí: „Mám rada mlieko a chodila by som na mliečne desiate.“ Hoci automat, ktorý je hneď vedľa dverí ich triedy, neobíde a väčšinou si v ňom kúpi malinovku, povedala, že radšej by si dala mlieko. Aj Natálka Bellová si občas v automate kúpi malinovku, no aj ona by rada chodila na mliečne desiate, lebo mlieko má rada. V ten deň jej mamička na desiatu zabalila jablko, keks a jogurt. Chlapci boli na tom rovnako. Jakub Uhrin si doniesol z domu jablko a rožok so syrom. „Do automatu si nechodím kupovať sladkosti. Robil som to len v prvej triede. Aj tak v ňom nie je nič dobré, čo by som si vybral,“ konštatoval a pridal, že mlieko má rád a možno by chodil na mliečne desiate. Edka Lučanského sme stretli priamo pri automate. Kupoval si keksík. „Keby boli v škole mliečne desiate, tak by som na ne nešiel. Mlieko mám rád, ale len s čokoládou, teda kakao,“ vysvetľoval.
Závisí od rozhodnutia školy, či sa zapojí do projektu so školským mliekom. Žiaci v školách, ktoré sa zapojili, majú na výber spomedzi 26 druhov výrobkov a predávajú sa tu aj ochutené druhy mlieka či jogurty. Podľa generálnej riaditeľky sekcie poľnohospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva Jarmily Dubravskej za 150-gramový biely jogurt platia žiaci sedem korún, štát ho dotuje 2,50 Sk a z eurofondov ide na každý výrobok jedna koruna. Pri štvrťlitrovom mlieku žiak zaplatí dve koruny, 1,70 je štátna dotácia a 70 halierov ide z eurofondov.
Do projektu so školským mliekom sa prihlásilo na Slovensku z približne dvetisíc škôl vyše 800. Podľa údajov z odboru školstva Mestského úradu vo Zvolene v minulom školskom roku sa do neho zapojili všetky základné školy v meste, okrem ZŠ na sídlisku Sekier. Aktuálny stav v tomto školskom roku ešte nie je známy, nakoľko údaje o mliečnom programe mestský úrad len zbiera.
Zvýšiť konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov u žiakov sa rozhodli aj na Prvej základnej škole vo Zvolene. Začali už v minulom školskom roku a aj v tomto ponúkajú žiakom mlieko. Síce im nepripravujú mliečne desiate, ale každý žiak má možnosť zobrať si mlieko k obedu. Ako uviedla vedúca školskej jedálne Anna Bertanová, nie všetky deti si ho zoberú a aj ho vypijú. „Zo začiatku nemali žiaci záujem, ale postupom času sa mlieko naučili piť. Keď ho denne videli na okienku, cez ktoré im vydávame obedy, keď videli, ako niektoré detí si ho zoberú, priviedlo ich to k tomu, aby si ho zobrali aj ony a vypili ho,“ hovorí.
V školskej jedálni neponúkajú stravníkom vždy len čisté mlieko. Podľa slov vedúcej jedálne občas im ho ochutia rôznymi príchuťami. „Príchute do mlieka dávame hlavne vtedy, keď je na obed múčne jedlo, napríklad buchty alebo osie hniezda. K mäsitým jedlám sa sladké mlieko nehodí, a tak ho nechávame čisté.“
