HORNÝ TISOVNÍK. Dedina patrí v regióne možno medzi rarity v spôsobe vykurovania. Starosta Ján Kľuka konštatuje, že až 90 – 95 percent ľudí tu kúri drevom. Obec zovretá lesmi ťaží zo svojej polohy, drevo je tu lacné, príroda krásna, chalupári sa sem sťahovali v húfoch.
„Málokto tu kúri elektrinou, to sú výnimky“, hovorí starosta a dodáva, že v obci nie je zavedený plyn. Hoci sa istého času úvahy o plyne objavili, dnes sú ľudia radi, že si neskomplikovali život. Ceny plynu sa zvyšujú, každý vie rátať, drevo tu vyjde najlacnejšie.
Na to, ako a odkiaľ dostať drevo do domu, využívajú dva spôsoby. Vari každý je tu členom urbáru a kdesi má ten svoj kúsok lesa, takže si drevo na zimu pripraví sám. Okrem toho v lese pracuje partia súkromníkov, ktorí spiľujú stromy. Drevo nachystajú do metroviny, čo zostane, to slúži na kúrenie. Drevné zvyšky možno po nich dozbierať, no veľa ľudí si drevo kúpi. Výhodou je, že im ho dovezú domov, čo starší ľudia veľmi oceňujú ako pomoc.
Starosta doma kúri, akože ináč, drevom: „Pec mám obyčajnú, klasickú, žiadnu drevo-plynovú. Ostatní ľudia tu tiež majú klasické staršie pece, hoci i tie treba po čase meniť. Najnovšie začali kupovať aj krby a krbové vložky, takže sa modernizujú. Možno by sa však niekde v dedine našli naozaj staré pece či piecky, zrejme však skončili v domoch, ktoré poskupovali chalupári.“
Horný Tisovník je dedina špecifická aj v tom, že takmer polovica ľudí sú chalupári, a to z celého Slovenska. Záujem o kúpu domov v tejto lokalite bol enormný. Možnosti sa však vyčerpali. Starosta konštatuje, že sa to spomalilo na nevysporiadaných majetko-právnych veciach alebo vysokej cene, ktorú majiteľ zapýtal. Vekový priemer je tu 46-47 rokov, ľudia starnú, život je tu pre nich náročný.
Pýtam sa starostu, či si pamätá na detské roky a rodinnú pec. Aká bola? „Taká istá ako teraz. A kúrili sme drevom, nič sa na tom nezmenilo. Všade okolo sú hory, takže je to najefektívnejší spôsob kúrenia. Možno trochu pracnejší, ako sa vraví, pri jednom dreve sa trikrát zohrejte, ale oplatí sa. Kúrilo sa niekedy aj uhlím, kým sa vozilo z bane v Krtíši, potom už len drevom. Drevo je určite čistejšie, ale všetko dymí, veľa záleží od pece. Najmenej asi dymia staré sporáky. Záleží to aj od dreva, rok, dva by malo schnúť. Keď však treba, zakúri sa novým a to poznať,“ uzatvára Ján Kľuka. V Hornom Tisovníku kúria väčšinou tvrdým drevom – dubom, bukom, agátom.
