Väčšinou si svoje trápenie zavinili sami. Mnohé z nich sa už ani nechcú vrátiť do „normálneho“ života. Sú voľné a v ich terajšej existencii platí len jedno pravidlo – prežiť. Zima je pre bezdomovcov najkrutejším obdobím. Len v roku 2004 počas nej vo Zvolene zomreli traja. V meste bol len jeden útulok, a to len pre mužov.
Rok 2005
Ťažko hodnotiť, či je to odvaha, nezodpovednosť alebo túžba po naplnení lásky, ak sa dvaja ľudia bez domova, žijúci v teplovodnom kanále, rozhodnú priviesť na svet dieťa.
Bol február roku 2005 a v teplovodnom kanáli na sídlisku Západ vo Zvolene žila štyridsaťročná Jana, ktorá už bola v siedmom mesiaci tehotenstva, s priateľom Mariánom. Žena, ktorá nosila pod srdcom dieťa, to mala oveľa ťažšie ako ostatní bezdomovci. Aj napriek tomu, že všetci obyvatelia kanála tvrdia, že dnu je teplo. Ťažko si je ale predstaviť, ako tehotná vstupuje do podzemia otvorom nie väčším ako 70 krát 70 centimetrov. Jana v kanáli prežila celé tehotenstvo aj napriek nízkym teplotám, ktoré v januári klesali pod dvadsať stupňov. Len týždeň pred pôrodom požiadala o pomoc charitu. Zdravý, takmer trojkilový Marián, sa narodil začiatkom apríla. Pracovníčky charity sa pustili do hľadania ubytovania pre matku a dieťa, i keď žena trvala na tom, že sa vráti do kanála. Vybavili jej ubytovňu, no ona nechala dieťa v pôrodnici a už sa neukázala. Chlapca napokon umiestnili v Dojčenskom ústave v Banskej Bystrici.
„Túto zimu zamrznem,“ konštatovala na jeseň roku 2005 bezdomovkyňa Anna Stupárová a mala na to svoje dôvody. „Som chorá, mám závraty. Už som aj odpadla a mala som otras mozgu a krvácanie.“ Na ulici žila tri roky a prespávala, kde sa dalo. Cez deň posedávala na lavičkách na námestí, v noci si vyhliadla radšej lavičku v niektorej ulici. „Musím dávať pozor na policajtov. Keď zbadajú niekoho ležať na lavičke, už aj ho vyháňajú, že vraj pohoršuje verejnosť,“ sťažovala sa. Do kanálu nechcela ísť. „Bojím sa medzi tými ľuďmi spávať, sú nebezpeční. Tiež tam chodia skíni,“ odôvodňovala svoje rozhodnutie zostať radšej pod holým nebom. Podľa toho, čo rozprávala, chcela si na zimu nájsť ubytovanie v útulku, ale vo Zvolene bolo takéto zariadenie len pre mužov. Slobodárku si nemohla dovoliť. Zo sociálnej podpory 1400 korún by ju nedokázala zaplatiť.
Anna už na zvolenskom námestí nesedáva. Možno sa odsťahovala do iného mesta, možno sa naplnila jej predpoveď.
Rok 2006
Smrť zvolenskej bezdomovkyne Margity Červenákovej, ktorá žila v lese pri Môťovskej priehrade a zásah záchranky, ktorý zabránil zamrznutiu ďalšieho bez-domovca, vyburcovali mestský úrad vo Zvolene. Pre bezdomovcov zriadil provizórny útulok, v ktorom mohli prespať a umyť sa. Vyčlenilo im jeden trojizbový byt v bytovke Na Strážach.
Rok 2007
V prístrešku teplovodného potrubia na Balkáne vo Zvolene našli svoj domov aj Monika Kováčová, jej druh Miroslav Gaži a ich ročný syn Mirko. Pred blížiacou sa zimou sa neuchýlili síce na vhodné miesto, no aspoň im bude v mrazivom počasí teplo. Predchádzajúce zimy prežili na ulici, a tak ich starší syn skončil v ústave. Uprostred zimy prišli aj o Mirka, ktorého hospitalizovali v nemocnici, kde čakal na operáciu. Od narodenia ho neposlúchalo srdiečko a ťažké podmienky, v ktorých žil, mu na zdraví nepridali.
