V poradí 5. svetový šampionát, ktorý sa druhý novembrový víkend uskutočnil v českom Přerove a na ktorom štartovalo rekordných 10 krajín, vyznel viac ako úspešne aj pre Slovensko. Nakoniec, dve zlaté, dve strieborné a jedna bronzová medaila hovoria za všetko. Dobronivčania, otec a syn Bellovci priložili ruku k dielu v juniorskej kategórii. Starší z Bellovcov, otec Milan, viedol výber mladíkov ako tréner, syn Michal hájil slovenské farby v dueloch dvojíc a trojíc. Zásluhy na úspešnom přerovskom ťažení tak majú obaja veľké, veď naši juniori získali zlatú, striebornú i bronzovú medailu.
Za úspechy vďačí otcovi
Pýtať sa svetového šampióna na pocity, ktoré športovca opantajú po dosiahnutí takého veľkého úspechu, je úplne zbytočné. „Prežíval som niečo neskutočné. V prvom momente som si poriadne ani neuvedomoval čo sme dosiahli, pretože v nás vybuchol obrovský gejzír radosti,“ opísal pocity, ktoré prežíval krátko po finálovom stretnutí dvojíc proti Česku, Michal Bello. „Dobrú chvíľu som si aj poplakal,“ dodal po krátkom nádychu novopečený juniorský majster sveta. Veru, slzám sa občas neubráni nikto z nás. Ani tí najtvrdší športovci a zvlášť, keď ide o slzy veľkého šťastia. „Hoci som absolvoval už svoj druhý juniorský šampionát a doma mám niekoľko zlatých či strieborných medailí z domácich majstrovstiev a Slovenského pohára, toto je doteraz jednoznačne môj najväčší nohejbalový úspech. Splnil sa mi jeden zo snov,“ dodal šťastný osemnásťročný študent zvolenského gymnázia, ktorý svoju zbierku neskôr rozšíril aj o cenný strieborný kov z trojíc.
Michal mal k nohejbalu blízko odmalička. Priviedol ho k nemu otec Milan, keď mal asi päť rokov. Práve jemu venoval aj svoje medaily. „Vďačím mu za veľa,“ potvrdil junior, ktorému hra cez nízku sieť okamžite učarovala a stala sa jeho veľkým koníčkom. Paradoxne pritom vyznieva fakt, že Michalovi dodnes veľmi „nereže“ futbal. „Kto by sa za loptou zbytočne naháňal po takom veľkom ihrisku?“ poznamenal žartovne. „S nohejbalom som začínal v rodnom Zvolene, no neskôr som hrával za Detvu, s ktorou som dosiahol aj prvé úspechy,“ vrátil sa Michal na začiatok svojej kariéry. Talent, ktorý podopiera obrovskou chuťou do tréningu a cennými vôľovými vlastnosťami, ho už v pätnástich rokoch posunul aj medzi seniorov. V Dobrej Nive tak pravidelne nenastupoval len v dorasteneckej, ale aj mužskej prvej lige. „Získavam cenné skúsenosti, ktoré by som chcel zúročiť v budúcnosti. Hrať proti reprezentantom z Košíc, to už je iný level,“ vyznal sa nohejbalista, ktorý by sa svojej záľube rád venoval aj popri vysokoškolskom štúdiu. „Ktovie, možnože to bude práve v Košiciach, alebo aj v českom Brne.“
Splnené dva sny
Veľkú radosť z účinkovania slovenských juniorov v Přerove má aj tréner Milan Bello, Michalov otec a zároveň aj kormidelník Dobrej Nivy. „Ak sa Michalovi ziskom zlatej medaily splnil jeden zo snov, tak ja pokojne môžem s trénovaním skončiť. Mne sa totižto splnili hneď dva, trénerský i rodičovský,“ vyznal sa Bello starší. Skúseného trénera pri bilancovaní veľkého juniorského úspechu potešil hlavne fakt, že jeho zverenci tvorili výbornú partiu. „V širšej nominácii bolo osem chlapcov, z ktorých sme museli vybrať päť najlepších. Ako ukázali výsledky, zrejme sa nám to podarilo, čo ocenili aj chlapci, ktorým sa miesto na šampionáte neušlo.“
Dobrú Nivu však určite teší, že v širšej nominácii figuroval ešte aj Roman Told, ktorý taktiež prispel k dobrej reprezentačnej atmosfére. Trénovať rodinného príslušníka je vždy veľmi ťažké a vedia to aj Bellovci. „Michal sa v reprezentácii protekčne neobjavil, jednoducho tam patrí. Aj tentokrát bol burcujúcim článkom a do každého zápasu vniesol zakaždým cenný impulz,“ poznamenal Milan Bello, ktorému synove úspechy robia obrovskú radosť. „Michala som brával na nohejbalové zápasy už v útlom veku. V podstate som ho tak infikoval a umožnil mu, aby ho nohejbal chytil za srdce.“ Staršiemu z Bellovcov sa nohejbaloví srdciari pozdávajú aj ako trénerovi. „Niekedy síce reagujú emotívnejšie, no v hre zo seba zakaždým odovzdávajú sto percent,“ potvrdil úspešný tréner, ktorý si v Čechách, pri vychutnávaní veľkého víťazstva a hraní slovenskej hymny, spomenul na dávnejšie synovo odvážne tvrdenie. „Keď bol Michal mladší, párkrát som mu vytýkal, že sa správa ako majster sveta. On mi odpovedal, že ním ešte nie je, ale raz určite bude. Som rád, že sa mu to podarilo,“ neskrýval dojatie hrdý otec, ktorý by v Dobrej Nive rád vychoval ešte aspoň jednu úspešnú nohejbalovú generáciu.
Prekonali očakávania
Úspešný šampionát si priamo v jeho dejisku vychutnal aj Ján Kristeľ, predseda NK Dobrá Niva a člen Výkonného výboru Slovenskej nohejbalovej asociácie. „Majstrovstvá prekonali naše, ale aj české očakávania,“ poznamenal s úškrnom a dávkou sarkazmu dobronivský nohejbalový nadšenec. Nuž darmo, české sebavedomie Slovákov nabudilo dostatočne. „Nieže môžeme, ale musíme byť spokojní. Veď nohejbalovej veľmoci, ktorou Česko bezpochyby je, sme vypálili rybník na jej pôde,“ dodal Kristeľ, ktorý si zápasy v přerovskej hale skutočne vychutnával. Vyvrcholením bol najmä finálový duel dvojíc, ktorý priniesol veľký úspech aj Dobrej Nive. „Slovenská výprava nejaké tie medaily určite získať chcela. Zlato však je bonus, ktorý veľa znamená aj pre náš klub či obec. Je zadosťučinením našej dobrej klubovej práce. V Dobrej Nive sa zišli nohejbaloví nadšenci, ktorí sa tomuto športu venujú s veľkou láskou a obrovským zanietením.“
Príkladom veľkého zapálenia pre tento šport v obci neďaleko Zvolena sú práve novopečení majstri sveta. „Michal bol podľa mňa v tomto roku najlepším juniorom,“ pochválil Bella mladšieho Kristel. „Videl som už aj väčšie talenty ako je on, no chýbalo im Michalovo srdce a miestami aj tvrdohlavosť. Je živým príkladom, kam až sa môže človek prepracovať poctivou prípravou.“ Predseda klubu, ktorého seniori tohto roku v prvej lige skončili na šiestom a dorastenci na treťom mieste, vyzdvihol aj prínos Bella seniora. „Tréner, ktorý získa na majstrovstvách sveta zlatú medailu, predsa kritizovaný ani byť nemôže,“ pousmial sa Kristeľ a po chvíli už vážnejšie dodal: „Milan je pedagóg, ktorý má na mládež veľmi dobrý vplyv. Sadli sme si, výborne sa v klube navzájom dopĺňame.“
