Sála železničiarskeho domu kultúry vo Zvolene, do ktorého v piatok večer zavítal prednovembrový disident a prvý ponovembrový prezident Václav Havel, kapacitne nestačila. Hľadisko bolo zaplnené do posledného miesta vrátane balkóna, niektorí dokonca stáli. Havel bol hosťom Víkendu atraktívneho divadla, ktorý sa skončil v nedeľu večer po päťdňovom maratóne divadelných aj hudobných predstavení.
„Politika potrebuje intelektuálov, ktorí vnímajú svet v širších súvislostiach ako len po najbližšie voľby. V súčasnosti je v nej takých ľudí pomerne málo. Je treba vidieť aj to, čo sa stane za desať či pätnásť rokov, čo stretne naše deti či vnukov,“ povedal počas diskusie na tému nepolitickej politiky a úlohy intelektuála v politike bývalý prezident.
Politika podľa neho skĺzla do umenia získať si obľubu bez ohľadu na dlhodobé záujmy. Intelektuálom sa však podľa Havla do politiky nechce a považujú ju za špinavú. „Musel som tvrdo prehovárať básnikov, spevákov a sociológov, aby išli do politiky,“ spomenul si na roky krátko po svojom prvom zvolení za československého prezidenta po páde komunistického režimu v roku 1989.
Uviedol tiež, že komunistická strana dostala šancu premeniť sa, no šancu nevyužila. „Komunistické strany sa zmenili v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, u nás nie. A na jej zakázanie nebola obecná vôľa, pretože takmer v každej rodine bol aspoň jeden v strane. Spoločnosť preto možno cítila určitú zdržanlivosť k takémuto radikálnemu kroku. Hovorí sa aj o tom, prečo neboli súdení a odsúdení jednotliví páchatelia zla z éry komunizmu. Kto ich mal odsúdiť? Nešlo dvetisíc sudcov vymeniť zo dňa na deň za iných sudcov.“
Za oveľa nebezpečnejších ako komunistov, ktorí sa k svojmu presvedčeniu otvorene hlásia, považuje vyšších predstaviteľov z éry komunizmu, ktorí po novembri rýchlo urobili kariéru prostredníctvom inej strany.
Havel pritiahol do Zvolena aj viacerých novinárov, rozhovory im však neposkytol. „Žiadostí o interview bolo veľa, všetky médiá by nezvládol,“ povedal predseda usporiadateľského občianskeho združenia NKA Boris Kršňák. „Boli dve možnosti. Vyselektovať niektorých novinárov, alebo spravodlivo dať všetkým rovnakú šancu, teda žiadnu,“ dodal s úsmevom.
Bývalého prezidenta sprevádzal na ceste do Zvolena jeho osobný strážca, osobný tajomník, tretím v sprievodnom tíme bol vodič. Po diskusii odišiel z javiska do klubovne, prístup do nej mali len niektorí členovia organizačného štábu. „Keďže bol po diskusii unavený, navyše, bol aj prechorený, chceli sme mu dopriať trochu pokoja. Určite sme ho nechceli izolovať,“ povedal Kršňák. Po krátkom oddychu sa Havel objavil v hľadisku, pozrel si vlastnú hru Protest v podaní českého Divadla na tahu. Po predstavení ochotne rozdával záujemcom autogramy. Prespal v hoteli Poľana, odkiaľ ráno odcestoval do Bratislavy, kde sa zúčastnil premiéry jeho hry „Odcházení“ v Slovenskom národnom divadle. „Odchádzal spokojný. Páčila sa mu atmosféra festivalu, aj predstavenie jeho hry Protest,“ doplnil Kršňák.
