Skupina sa pohybuje na scéne od roku 1992. Mäsiari, ako sa im familiárne hovorí, pôsobí ako trio v zložení Mayo - bicie, elektronika, Lubosh - gitara, spev, a Maňďo - basgitara, spev. V takejto zostave hrajú od roku 2000. Ako posledný prišiel ku kapele Maňďo.
Začiatky a neskoršie úspechy
Skupina začala fungovať dávno, už pred 16 rokmi. Ako nám prezradili členovia kapely, hudobných skupín, ktoré ich ovplyvnili, bolo veľa. „Niektoré v dnešnej dobe už ani neexistujú," rozhovoril sa bubeník Mayo. „Zo slovenských treba určite spomenúť Testimony a zo zahraničných najmä Black Sabbath a keďže máme blízko aj k elektronike, tak určite Ministry," ozrejmili nám chalani začiatky.
Je veľký rozdiel medzi podmienkami, ktoré majú kapely na svoju prezentáciu dnes a ako to bolo v dobe nedávnej. Za pravdu nám dávajú aj Mäsiari. Oni však vidia veci z dvoch strán. „Určite je v tejto dobe väčšia dostupnosť, čo sa týka hudobných nástrojov či nahrávacích štúdií," rozhovoril sa spevák a gitarista Lubosh. „Na druhej strane je však scéna oveľa viac presýtená, najmä zahraničnými kapelami." Lubosh si pospomínal aj na návštevnosť koncertov v minulosti a teraz. „Fanúšikovia niekedy chodili v hojnom počte aj na slovenské skupiny, dnes sa niekedy stane, že príde 50 divákov aj na zahraničnú kapelu. Zhrnul by som to teda tak, že vývoj hudobnej scény sa uberá dobrým smerom, aj keď hrozí presýtenie trhu." Lubosha doplnil trefnou poznámkou basgitarista Maňďo: „Stále ostávajú len tí najlepší."
Chalani sa zamysleli aj nad lokálnou scénou. „Od našich začiatkov už dnes v podstate vyrastá tretia generácia mladých kapiel," zamyslelo sa trio hudobníkov. Aj keď sa ľady pohli v ponímaní podmienok, finančne je fungovanie kapely náročné. Preto si jednotlivé skupiny medzi sebou pomáhajú. „Asi najlepšie vzťahy máme s Náhodnými známymi, s ktorými zdieľame jednu skúšobňu," zamyslel sa bubeník a zvyšok kapely ho doplnil: „Vlastne celá zvolenská scéna je ako jedna veľká rodina. Nadštandardné vzťahy máme aj s Banskobystričanmi O.S.B. a s kapelou Attack Of Rage z Bánoviec nad Bebravou." Počas svojej dlhej hudobnej kariéry sa Mäsiarom podarilo koncertovať už na celom Slovensku, odohrali koncerty v susedných krajinách Česku a Poľsku. „Okrem koncertovania v okolitých krajinách nám vyšli split albumy v Holandsku s jednou domácou kapelou a v Rusku sme sa dostali s jednou piesňou na kompilačné CD," pochválili sa nám členovia skupiny.
Mäsu sa podarilo hrať na jednom pódiu aj so zvučnými menami. „Hrali sme s fínskou metalovou skupinou Waltari, z domácich spomenieme Horkýže Slíže a počas festivalov už v zákulisí natrafíte na viaceré hviezdy," prezradil nám Mayo.
Nový album
Zatiaľ posledným albumom Mäsa je nahrávka z roku 2005, ktorá sa volá Potopa. Aktuálny album ponesie názov Súkromný život bohov. „Zatiaľ máme všetko nahraté, dorábame ešte spevy, v januári alebo februári ideme album mixovať a mastrovať. Vydanie plánujeme na jar roku 2009," ozrejmil nám štádium prác na albume bubeník skupiny. Album si budú robiť Mäsiari ako vždy sami. „Promo albumu si vydáme na vlastné náklady, chceme ho porozposielať vydavateľským firmám a ak sa žiadna nechytí, vydáme si album na vlastné náklady," prezradilo nám pohodové trio. „Vydanie albumu je stále drahá záležitosť, suma sa ráta na desaťtisíce," uviedol nás do problematiky Mayo. Vtipne ho doplnil Maňďo: „My si sporíme dopredu." O samotnom hudobnom vývoji na albume nám ochotne porozprával spevák Lubosh. „Na aktuálnom albume sa kontinuálne vyvíjame, okrem tvrdej hudby vkladáme do muziky aj elektronické sample, aby to bolo ako celok zaujímavé. V dnešnej presýtenej scéne nestačí len to, že na albume je tvrdá hudba, ktorá obsahuje elektroniku. Základom dobrého albumu je v prvom rade dobrý nápad." Na tvorbe albumu sa podieľajú aktívne dvaja členovia. Mayo robí hudbu, Lubosh robí texty. „Keďže každá kapela musí mať aj svoj image, tým naším je práve Maňďo," vtipne poznamenal Mayo.
Album je pomenovaný podľa jednej pesničky, autor textu sa v nej inšpiroval knihou Stephena Kinga. „Album nie je koncepčným dielom, avšak každá pieseň má nejakú konkrétnu tému a je originálna. Nájdeme na ňom aj jednu abstraktnú skladbu," prezradil nám textár skupiny Lubosh. Titulná skladba albumu Súkromný život bohov hovorí o domácom násilí a násilí páchanom na ženách. Na otázku, prečo sa rozhodli pomenovať album práve podľa tejto piesne, chalani povedali: „Je to výstižný názov pre album, najmä preto, že sa to v našom okolí stále deje." Humorne sa zamyslel nad touto témou vtipkár Maňďo: „Určite je to lepšia téma ako finančná kríza, nie?"
O jednotlivých témach v piesňach ochotne porozprával ich autor Lubosh. „Skladba Zradca je o medziľudských vzťahoch, v ktorých vládne najmä zrada. Pieseň Chladný oheň je venovaná horolezcom. Názov dokumentuje, že títo ľudia majú oheň vo svojom vnútri, ale všade navôkol je zima a chlad. Lykantropia je pieseň o tom, že niekedy človek musí byť neústupný a musí si presadiť svoje. Lykantrop je vlastne vlkodlak, hovorí o tom aj karpatská legenda. Na tomto albume bude tiež pieseň, ktorá rozpráva o indiánskom bojovníkovi, ktorý viedol vojny proti bielym dobyvateľom v Severnej Amerike. Jedinou abstraktnou skladbou je pieseň Cestovateľ v čase a je o ľudskom zle, ktoré drieme v každom z nás."
Mäsiari sa tentokrát rozhodli vsadiť na rodnú reč a celý album odspievajú v slovenčine. Na albume bude sedem piesní, celá nahrávka bude mať vyše 30 minút. „Snažíme sa robiť približne polhodinové materiály, pretože tvrdú hudbu od tej istej kapely nevydržím dlhšie počúvať ani ja," prezradil so smiechom Lubosh. „A ľuďom tak ušetríme veľa času," podotkol zase Maňďo. „Krátke albumy oslovia poslucháča skôr ako tie dlhé. Keď krátky album skončí, poslucháč má chuť pustiť si ho znovu, pričom keď počúva dlhú náhrávku, tak sa pri tom vytrápi a vypočuje si ho až neskôr," zamyslel sa autor textov.
Príhody z vystúpení
Počas svojej dlhej kariéry zažilo trio hudobníkov na svojich potulkách veľa zábavy. O pár pikošiek sa podelili členovia kapely aj s nami. Museli však zaloviť hlbšie vo svojich pamätiach. Ako prvý začal s pikoškami, kto iný ako Maňďo: „Pikošky sú klasické, stále štípu človeka oči z fotoaparátov." Viacero zážitkov je určite nezverejniteľných, na tie, ktoré sa dajú zverejniť, si pomaly začal spomínať aj Mayo: „Stalo sa nám vo zvolenskom W- klube, že po nás dámy hádzali spodnú bielizeň." Pikošiek a rôznych zážitkov majú Mäsiari ozaj veľa. „Trikrát sa nám stala taká nemilá záležitosť," rozhovorili sa chalani, „že naše vystúpenie presúvali. Bolo to v Bánovciach, Trebišove a Košiciach. Začali sme hrať o 21.50, odohrali sme tri skladby a organizátor nám povedal, že musíme dohrať, lebo policajné zložky zrušili koncert." Kapela sa teda nevyhla ani takýmto nepríjemným situáciám. Na jednu zaujímavosť si spomenul aj Lubosh: „Festival v Revišti sa pretiahol a miesto o polnoci sme hrali až niekedy ráno. Ja som oznámil hŕstke divákov, že si dáme posledné dve skladby. Do toho som v odposluchu počul unaveného zvukára, že - dáte si už iba jednu pieseň." Aj takéto situácie prináša muzikanstký život. Mäsiarov však stále baví robiť hudbu a koncertovať, najdôležitejšie pritom je, že to robia zo srdca.
