DOBRÁ NIVA. Približne na 500 kusov odhadujú odborníci počet dubov v chránenom areáli Gavurky neďaleko Dobrej Nivy. Oprieť sa mohli pri spočítavaní predovšetkým o satelitné mapy, keďže pre rozlohu areálu a vysokému počtu stromov by bolo fyzické spočítanie jedincov veľmi náročné. Podľa Petra Zacha z Ústavu ekológie lesa SAV však s ním v budúcnosti počítajú. „Satelitné snímky nie sú ako podklad úplne stopercentné. Niekedy sa ako strom môže javiť aj krík, takže spočítanie na mieste by bolo presnejšie," uviedol. Chceli by získať presnejší prehľad nielen o početnom, ale aj zdravotnom stave stromov.
Areál Gavurky má charakter pasienkového dubového lesa, ktorý odborníci označujú aj ako panónsky háj a v ktorom sa vyskytuje predovšetkým dub letný. V období socializmu bol areál poznačený nevhodnými zásahmi pri obrábaní pôdy, ale aj pobytom sovietskych vojsk. Po roku 1968 tu zriadili výcvikový priestor s bunkrom. Po odchode sovietskych vojsk sa začalo s rozsiahlymi sanačnými prácami.
Pozostatkom na podzemný bunker je dnes prírodné jazierko, ktoré je potrebné udržať v dobrom stave. „Zarastá pálkou a zanáša sa zeminou. Keďže je to jediná vodná plocha v okolí a tiež reprodukčné miesto obojživelníkov, môže to znamenať problém. Aj preto chceme od ochrany prírody získať povolenie na jeho prehĺbenie a vyčistenie," dodal Zach.
Vek dubového porastu môžu odborníci iba odhadovať. Predpoklady hovoria, že duby môžu mať 200 - 300 rokov, ale aj viac. „Usudzujeme tak podľa vojenskej mapy z roku 1844, kde je toto územie označené ako starý háj. Ak vychádzame z predpokladu, že porast už v 19. storočí označovali za starý, mohli by duby prekročiť 300-ročnú hranicu," konštatoval odborník.
Vysoký vek stromov v Gavurkách sa podpisuje aj na ich zlom zdravotnom stave, na niektorých sa podpísalo vypaľovanie dutín stromov. „Sovietski vojaci sa počas tuhých zím zohrievali aj zapálenými dutinami stromov," dodal Zach. Tieto stromy postupne strácali stabilitu a počas víchrice pred niekoľkými rokmi ich vietor naraz vyvrátil až 27.
Autor: eta