V článku o výstavbe závodu na spracovanie plastov v Lieskovci (v MY č. 3) ma zaujal hlavne posledný odstavec, v ktorom starosta deklaruje, že prípadné odmietnutie výstavby závodu v referende nemá právny dosah na jeho vybudovanie.
Jedinou vstupnou surovinou na spracovanie majú byť výlučne plasty z polyetylénu a polypropylénu (PE a PP). Nemajú tam byť plasty ako polystyrén, polyamid, PVC, PET a pod. Okrem toho sa budú spracovávať obalové plastové materiály (vrecia, bandasky, sáčky, kontajnery...), ktoré môžu byť sekundárne znečistené zbytkami pôvodne uložených práškových a kvapalných médií (chemikálie, čistiace a bieliace prostriedky, prípravky na ochranu rastlín, proti škodcom, prípravky s obsahom ťažkých kovov, rozpúšťadlá, ropné produkty a ďalšie s obsahom halogénov, akými je fluór, chlór, bróm, jód, či s obsahom karcinogénov, teda látok rakovinotvorných aj mutagénov, spôsobujúcich zmenu dedičných vlastností).
V závode nebude jedna linka, ale dve a mesačne má spracovať okolo 1000 ton plastov dovezených prakticky z celej Európskej únie. Táto mesačná dávka môže obsahovať 10 % + 10 % z celkovej hmotnosti týchto cudzorodých nešpecifikovaných pevných a kvapalných látok prevažne chemického pôvodu, čo je 100 + 100 ton chemického odpadu, ktorý mesačne môže prejsť pecou popri plastových materiáloch.
Projekt ukladá obsluhe linky rozbaliť zlisované balíky s objemom meter kubický a vytriediť plasty PE a PP na spracovanie a iné plasty vyradiť a vrátiť do krajiny pôvodu. Obslužný personál takto mesačne pretriedi milión kilogramov plastov.
Toto zhrnutie bolo o tom, čo má ísť dnu, teraz niečo upresním o tom, čo pôjde von. Plasty aj s cudzorodými látkami sa tavia pri pomerne vysokej teplote, teda nehoria, horia len vysoko koncentrované organické plyny a pary, ktoré pri tavení vznikajú a odovzdávajú teplo potrebné na vlastný proces. Po odovzdaní tepla sú spaliny odvádzané komínmi do ovzdušia. Projekt predpokladá, že tieto spaliny budú obsahovať všetky škodliviny doteraz vymenované, teda aj karcinogény, mutagény, halogény, ťažké kovy (ortuť, tálium, kadmium, antimón, arzén, olovo, chróm, kobalt, meď, mangán, nikel, vanád a iné, vrátane ich zlúčenín dioxíny, furány – v povolených medziach).
Považujem to za zavádzajúce, pretože si uvedomujú, že plasty je možné triediť podľa jednotlivých druhov, dodržiavanie 10-percentných limitov znečisťujúcich látok je nemerateľné a nie je zakázaná žiadna znečisťujúca látka. Z tohto vyplýva, že ak chceli mať hodnoty škodlivých látok v dovolených medziach, museli zapracovať do projektu triedenie a limity znečistenia, ktoré však nemožno dodržať, alebo sú nemerateľné. Som presvedčený, že limity škodlivých emisií, možno aj imisií budú vo veľkom prekračované. Toto je aj dôvod, prečo nikde v západnej Európe takéto zariadenie nepracuje.
A ešte poznámka k hodnoteniam environmentálnych odborníkov z Technickej univerzity vo Zvolene. Starosta, ako aj časť poslancov svoje kladné stanoviská k výstavbe zdôvodňujú hlavne ich priaznivými odporúčaniami. Ak sa projekt schváli, tak najväčšiu zásluhu na tom budú mať vlastne environmentalisti z univerzity a v pozadí o ich hodnotenia opierajúci sa starosta s časťou svojich poslancov. To by bola svetová rarita. Nevieme ani to, z akých podkladov vychádzali. Je otázne, prečo nie sú k dispozícii výsledky monitorovania z takéhoto zariadenia v Poľsku. Zrejme sa nerobia. Biznis je biznis, ten si s etikou často ruky nepodáva. Možno sa im podarí postupne zbaviť Európu od nečistôt a Lieskovec a časť Zvolena od ľudí.
ALEXANDER KOVÁČ, Lieskovec
