Na akej téze ste postavili dramaturgiu tohtoročného jubilejného festivalu?
- Všetkými predchádzajúcimi ročníkmi sa ťahá ako červená niť symbol dátumu, kedy festival vznikol, teda 17. november 1989. Preto je jubilejný ročník venovaný Václavovi Havlovi, preto ponúkne tri jeho hry, preto bude vo Zvolene koncert Marty Kubišovej, v ktorom zaspieva svoje najväčšie hity zo 60. a 70. rokov, preto tu bude skupina DG 307 s jej zakladateľom Pavlom Zajíčkom, ktorý patril k prvým Husákovým väzňom po okupácii našej krajiny, preto tu bude aj skupina Blue Effect, ktorej najskôr zakázali mať anglický názov a neskôr im zakázali hrať úplne. A preto tu bude symbolicky aj skvelá kubánska skupina Santy y Sú Marabu - ako pripomienka, že ešte nie všade na svete sú ľudia slobodní. A popri týchto účinkujúcich ponúkneme aj to, čo divák od nás očakáva, teda nové zaujímavé veci na alternatívnej scéne, či už od slovenských súborov, ako je GUnaGU, SkRAT či divadlo Kontra, alebo českých súborov Divadla Continuo a VOSTO5.
Festival predstaví aj tri hry Václava Havla, medzi nimi jeho najnovšiu hru Odcházení.
- Dve hry uvedie Divadlo na tahu, ktoré vzniklo pred vyše 30. rokmi len ako jednorazový projekt, ktorý mal potešiť Václava Havla na jeho narodeniny. Nakoniec tu divadlo vydržalo 30 rokov a jeho režisér Andrej Krob je dnes najväčším špecialistom na Havlove hry. Prvou jednoaktovkou bude najznámejšia hra Audience, v ktorej neopakovateľný výkon kedysi podal Pavel Landovský. Ide o príbeh z obdobia, keď disident Havel pracoval v pivovare. Druhou hrou je Protest, menej známa hra, ktorá čerpá z vlastnej Havlovej skúsenosti a popisuje, ako zbieral podpisy za oslobodenie prvých Husákovych väzňov, členov skupiny Plastic People, DG 307 a Ivana Jirousa známeho ako Magor. Václavovi Havlovi vtedy ešte väzenie nehrozilo, napriek tomu mal odvahu ísť do konfliktu s totalitnou mocou. Som veľmi rád, že vo Zvolene uvedieme najnovšiu hru Václava Havla Odcházení. Zvolen bude len piatym mestom na svete (po Prahe, Londýne, Hradci Králové a Bratislave), ktoré bude mať možnosť túto hru uvidieť. A bude to predstavenie z Hradca Králové v réžii práve havlovského špecialistu Andreja Kroba. Bude to mimoriadna udalosť, ktorá sa vo Zvolene dlho nebude opakovať.
Václav Havel bude zároveň hosťom festivalu. Bolo náročné prehovoriť ho, aby tentoraz prijal pozvanie?
- To je relatívne. Stretol som sa s Václavom Havlom pred necelým rokom, povedal som mu, čo robím, povedal som mu, kto všetko už na tom festivale vystupoval a on bez zaváhania povedal, že ak bude môcť, tak príde. A sľub splnil. Čiže, ak človek dokáže niečo dobre 19 rokov robiť, napríklad taký festival, akým je Víkend atraktívneho divadla, tak nemá problém získať ani svetoznámu osobnosť. Moja skúsenosť je, že festival má už niekoľko rokov väčšie meno v Prahe ako na Slovensku. Naozaj už niekoľko rokov nemám problém pozvať akýkoľvek súbor.
Diskusiu s Václavom Havlom budete moderovať. Aká bude jej ťažisková téma?
- Nechcem prezrádzať viac, ale myslím, že z názvu diskusie Nepolitická politika a úloha intelektuála v politike sa dá veľa vyčítať. Václav Havel je jedným z politikov, ktorý presadzoval takzvanú nepolitickú politiku a odmietal stranícku ideologizáciu politiky, v ktorej sa aj tak praktické politiky strán naľavo aj napravo zlievajú a ich obsah sa vyprázdňuje. Dôkazom toho je aj slovenská politická scéna. Všimol som si, že nielen mne prekáža, že v politike sa už niekoľko rokov uplatňujú takzvaní pragmatici bez ideálov, bez akéhokoľvek kultúrneho rozmeru. Premiéri buď behajú po hrádzi a za osem rokov premiérovania nestihnú dobehnúť napríklad do Slovenskej národnej galérie, alebo prenasledujú západné monopoly a nepriateľských novinárov a kultúra im tiež veľa nehovorí. A prezident sa zas s reklamami na kombinéze štverá na autách do vrchu a rozdáva valašky. Niektorí ľudia by boli veľmi radi, aby sa do politiky vrátili osobnosti, ktorých je hodno si vážiť. Osobnosti, ktoré majú široký kultúrny rozmer! Takou osobnosťou pre mňa je (napriek jeho chybám) aj Václav Havel.
Zhodou okolností začal festival písať históriu pamätného 17. novembra 1989. Ako ste s hosťami festivalu prežívali udalosti, ktoré sa v krajine diali?
- Mali sme informácie doslova z prvej ruky, pretože hneď v sobotu ráno 18. 11. 1989 sme sa vďaka hercovi pražského divadla „Jitro modré slonice“ Ondřejovi Mrázkovi dozvedeli, čo sa stalo na Národní třídě, a nielen prvý ročník festivalu bol touto udalosťou výrazne poznamenaný. Prvý ročník bol na javisku aj medzi divákmi nabitý odporom k režimu. A už v utorok malo na tom istom mieste, v kine sliačskych kúpeľov, hrať zvolenské DJGT. ŠtB ich dnu vôbec nepustila a na druhý deň som do Bratislavy viezol prehlásenie hercov DJGT, že sa pridávajú k štrajku svojich pražských kolegov.
Nedávno ste naznačili, že tento ročník VAD už bude zrejme posledný. Nebude vám ľúto pochovať ho?
- Nechcem byť, samozrejme, „hrobárom“ svojho festivalu. Myslel som to tak, že za tých 20 rokov som možno dosiahol všetko, čo som plánoval, a už mi najmä mladí diváci vyčítajú, že by chceli na festivale vidieť niečo, čo im ja neponúknem, lebo ma zaujímajú iné veci v umení a kultúre. Asi aj preto by bolo vhodné odovzdať ho mladším organizátorom. Nie som ako politici, že by som sa držal zubami-nechtami funkcie. Aj keď je otázne, či sa nájde schopný organizátor, keď pri dnešných podmienkach na Slovensku vie, že musí robiť „veľa muziky za málo peňazí“.
Festival žije predovšetkým z peňazí sponzorov. Boli štedrejší a ochotnejší v prvých rokoch festivalu?
- V prvých rokoch nemal festival žiadnych súkromných sponzorov. Ten prvý sa objavil až na štvrtom ročníku. Dnes je to už neexistujúca firma, ktorá predávala mercedesy. Pri zlej legislatíve sa u nás veľmi ťažko získavajú sponzori. Samozrejme, že meno Václav Havel otvára aj dvere, ktoré sme mali doteraz zatvorené. Ale treba povedať, že väčšina sponzorov má základ v osobných vzťahoch. Festival by sa bez sponzorov robiť nedal, lebo v posledných rokoch je aj štát macošský a mesto Zvolen si, podľa mňa, tiež necení tento festival tak, ako by si zaslúžil. Ale to bude možno tým, že súčasná politická reprezentácia na meste ma nemá veľmi rada. Mnohí už zabudli, že aj keď som bol v politickom konflikte s niektorými z nich, profesionálne to nikdy nepocítili. Nakoniec aj mestská dotácia Zámockým hrám zvolenským v minulosti vyrástla zo 40-tisíc na 150-tisíc vďaka mne. Ale to už asi zapadlo prachom zabudnutia. Prajem veľkorysosti, aby na svojej ceste svetom zablúdila aj do tohoto mesta!
