DETVA. Klasické spôsoby vykurovania sa v Detve a jej priľahlých častiach využívajú málo, často skôr ako doplnkové kúrenie. Primátor Ján Šufliarský konštatuje, že splynofikované je už takmer celé mesto, takže plynom môže kúriť asi 85 percent obyvateľov.
„Alternatívne spôsoby vykurovania využívajú hlavne v rodinných domoch, kde majú pece na pevné palivo, okrem dreva niektorí kúria aj uhlím. Časť ľudí má ešte stále elektrické vykurovanie“, dodáva. Na otázku, či v Detve platí, že sa ľudia vracajú ku klasickému kúreniu drevom, o ktoré je v súčasnosti veľký záujem, reaguje: „Niektoré časti osád nemáme splynofikované, niekde však plyn je, no kúrenia pevným palivom, najmä drevom, sa tu stále držia. Začína sa však objavovať problém, kde a za koľko drevo zohnať, naviac za takú cenu, aby bolo kúrenie výhodnejšie ako plyn. Čoraz ťažšie sa od Lesov alebo urbárskych spoločností dá získať palivové drevo v prijateľnej cene. Hoci mnohí sú členmi urbáru, teda majú nárok na drevo, je to asi na 5 kubíkov, pričom na vykúrenie rodinného domu počas zimy potrebujú okolo 20. Využíva sa aj drevo-plyn, ale viac je pecí na pevné palivo.
Na otázku, ako a čím kúria v primátorovej domácnosti, odpovedá: „Kúrime kombinovane, elektrinou a drevom. Počas zimy spotrebujeme okolo 10-15 kubíkov dreva, záleží to od toho, koľko minieme elektriny. Drevo mám z Lesného závodu, z drevoskladu, ale hovorím, s drevom je problém. Keď sa zoženie nejaký odpad, dá sa aj tým prikúriť.“
Odpoveď na otázku, či si z detstva pamätá, ako doma kúrili, reaguje: „Samozrejme, že uhlím a drevom. Drevom sa väčšinou podkurovalo, kúrilo sa uhlím. Tiež som nosil drevo a uhlie na kúrenie, je to pracné, ale dobrá rozcvička. Mali sme ústredné kúrenie a pec na pevné palivo. Keď som bol úplne malý, kúrili sme v kachliach a v klasickom sporáku,“ zaspomínal si detviansky primátor.
Autor: JAR
