LIŠOV. Nejde tu o objav umeleckých výtvorov pravekého človeka, ale o vydarenú výstavu súčasného umelca Františka Liptáka, viac známeho ako scénografa a spolupracovníka režiséra Martina Šulíka a „prechodného“ obyvateľa lišovského. Po úspešných výstavách v Poľsku (Varšava, Lodž, Opole) a vo Francúzsku (Paríž) usporiadal výstavu v neobvyklých priestoroch - v pivničnom labyrinte v Lišove, malej obci Krupinského okresu.
Možno poviete, koho môže zaujať v takom „zapadákove“, v dedinke, odkiaľ sa aj žobrák vraj musel vrátiť, lebo ďalej už cesta nevedie...
A predstavte si, že medzi niekoľkými stovkami návštevníkov boli nielen miestni ľudia či obyvatelia obcí tohto regiónu, ale aj početní hostia z Bratislavy. Počuť bolo aj češtinu, maďarčinu či francúzštinu s parížskym prízvukom.
Výstižne to povedal režisér Martin Šulík v otváracom príhovore vernisáže, že na túto výstavu sa neprišli „ukázať“ mestskí snobi, ale že popri sebe stoja roľníci a robotníci s umelcami a inými milovníkmi a odborníkmi z oblasti umenia a v pološere pivníc hľadia na obrazy a plastiky podobne, ako v dávnoveku hľadeli na povestné jaskynné maľby vo Francúzsku či inde vo svete.
Hľadia, obdivujú, niektorí možno len mlčky prejdú okolo, sú i takí, čo trebárs aj kritizujú, ale celkový efekt je pozitívny. Odchádzajú prevažne dobre naladení a spokojní.