DETVA. Pracovná a zároveň aj dovolenková cesta. Čo môže byť lepšie? Ondrej Hraško z Martina robí maľované mapy a jeho práca ho v poslednú augustovú sobotu priviedla až do Detvy. Chcel sa zároveň pozrieť aj do svojej rodnej dediny – Kobeliarova, v ktorej nebol už pätnásť rokov. „Bicykel? Toto je model 2008,“ odvetil nám, keď sme sa ho opýtali, na čom vlastne sedí. Pripravoval ho na podstatne dlhšiu cestu, z ktorej nakoniec zišlo. „Syn žije v španielskej Malage, tak som ho chcel ísť pozrieť. Bohužiaľ mi to pracovné zaneprázdnenie nedovolilo, až nakoniec prišiel syn aj s vnukom na Slovensko. Takže moja cesta už nemala opodstatnenie,“ vysvetlil. Namiesto do Španielska využíva model 2008 na cesty po Slovensku. Napriek tomu, že ešte nie je úplne dokončený - treba na ňom ešte čo-to vylepšiť.
Ondrej Hraško má podľa svojich slov šesťdesiat aj dačo. Ani to vraj nie je vek, ktorý by takú cestu znemožňoval. „Na Šturec som vyšiel akoby nič. Nemal som síce až tak zaťažený bicykel ako teraz a možno zavážilo aj to, že som sa predtým dobre najedol,“ zasmial sa. Vyšliapal vraj takmer celú cestu, pretože má bicykel dobre sprevodovaný.
Cestovanie na bicykli je lacné, ale to nie je rozhodujúce. „Tu nejde o náklady. Takéto cestovanie je moja filozofia. Chcem aspoň takto božiu vôľu naplniť. Nie ako iní, čo majú aj po tri autá a znečisťujú svet. Ja chodím na pracovné cesty práve na bicykli, ktorý neznečisťuje životné prostredie,“ doplnil. Do revolúcie robil vo vydavateľstve Osveta, potom si vybavil živnosť. Roboty má vraj vyše hlavy, ani na dovolenku sa nedostal. Doteraz namaľoval už veľmi veľa máp a cítil, že by sa mal posunúť ďalej. Aj preto sa dostal ku svojej vlastnej tvorbe. „Dostal som objednávku od jedného podnikateľa, aby som namaľoval sériu obrazov do jeho kancelárie. Nie sú to vymyslené chalúpky, ako maľujú niektorí maliari. Toto je Sklabinský hrad, toto zasa Znievsky a tento Blatnický hrad,“ dodal.
Bicykel pána Ondreja predsa len nie je v súlade s predpismi. Napríklad odrazky... „Odrazky predsa mám,“ prerušil nás a spod nákladu na zadnom kolese vyhrabal skutočnú odrazku. S políciou už mal niekoľkokrát problémy.
„Chceli mi dať pokutu tisíc korún. Potom ma začali fotiť zo všetkých strán. Bol to mladý - čerstvý policajt, zrejme sa chcel pochváliť digitálnym fotoaparátom,“ zasmial sa a dodal: „Chodím aj po pešej zóne v Martine, tam ma tiež párkrát naháňali, pretože ani po nej sa nemôže chodiť, tak ako u vás vo Zvolene. Teraz mi však uznali, že toto nie je bicykel, ale kreslo na kolesách. Naozaj. Tu si ho dvoma palicami zafixujem a môžem na ňom aj spať,“ doplnil.
Práve o spánok išlo. Blížil sa večer a bolo treba zohnať nejaké ubytovanie. Nechcel hotel, skôr niečo súkromné, no nikde žiadna tabuľa, žiadne voľné izby lákajúce pocestných. „Som z toho prekvapený, že v Detve nemáte takmer žiadne ubytovanie,“ pokrútil hlavou a odišiel.⋌
